Členstvo v EÚ sa Slovensku jednoznačne vyplatilo, rast HDP aj životnej úrovne akceleroval

Slováci si počas dvoch desaťročí členstva krajiny v Európskej únii v mnohých smeroch polepšili. Zástupy nezamestnaných výrazne preriedli a ľudia si za svoju mzdu môžu kúpiť oveľa viac tovaru a služieb ako pred rokom 2004. Pri zahraničných cestách za prácou, štúdiom či na dovolenku nemusíme zastaviť na colnici a často ani pri zmenárni.

Slovensko pritom nemalo miesto v prvej vlne rozšírenia isté. Príčinou bola vláda Vladimíra Mečiara, ktorá sa od roku 1994 odkláňala od štandardov vyžadovaných Úniou. Situácia sa zmenila až po nástupe novej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998.

Rýchly rast

Slovensko približovala od prelomu storočí k vyspelým západným ekonomikám ​samotná vidina členstva v prestížnom klube. Najrýchlejšia konvergencia v HDP na hlavu prebiehala do roku 2008. „Podľa modelu našich kolegov z Erste Group Research je slovenský HDP na obyvateľa vyšší až o šestnásť percent vďaka členstvu v Európskej únii a eurozóne,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Ide o rozdiel medzi aktuálnym objemom HDP a odhadom jeho hodnoty v prípade Slovenska mimo EÚ.

Námietky, že národné hospodárstvo by rástlo podobným tempom aj bez účasti na jednotnom trhu, vyvracia člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster prirovnaním z blízkeho zahraničia: „Po rozdelení Juhoslávie bolo Srbsko o šestnásť percent chudobnejšie než Chorvátsko. Dnes je rozdiel 55 percent.“

„Všetci noví členovia zo vstupu do EÚ profitovali, pretože ich hospodársky rast predstihol priemer dvadsaťsedmičky,“ zhodnotili uplynulé dve dekády ekonómovia VÚB. No pri prepočte na paritu kúpnej sily upozornili na rozdielnosť metodík výpočtu cenových hladín. Pripomínajú aj to, že po roku 2004 na Slovensku spolu s produktivitou práce svižne rástli mzdy – nominálne priemerne o 4,7 percenta, reálne o 1,8 percenta ročne. A tak zatiaľ čo cenová hladina sa od roku 2004 zvýšila o 79 percent, mzdy vzrástli až o 170 percent.

Slovenskí zamestnanci sú už dnes po Slovincoch, Estóncoch a Čechoch štvrtí najdrahší v regióne. Hospodársky model založený na lacnej pracovnej sile a preberaní technológií zo zahraničia sa tak vyčerpáva. V posledných deviatich rokoch dobiehanie ekonomickej úrovne EÚ prakticky ustalo a v niektorých metrikách sa Slovensko od únijného priemeru dokonca nepatrne vzďaľuje.