šte pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu bolo zrejmé, že nová americká administratíva zaťaží obchod so Spojenými štátmi novými clami. Ani na konci februára ich presná podoba nie je zrejmá. No aj v pondelok americký prezident zopakoval, že zavedenie ciel pre Kanadu a Mexiko ide podľa plánu. Druhého apríla má Biely dom prísť s komplexným návrhom recipročných ciel, ktoré postihnú každú krajinu, ktorá zavádza na americký export bariéry.

Nebezpečenstvo pre automotive

Recipročné clá by firmám v EÚ zvýšili clá o trinásť percentuálnych bodov, vyplýva zo štúdie Allianz Trade. Spoločnosť v analýze posudzovala nielen priame clá na dovoz z USA, ale aj dane, ako je daň z pridanej hodnoty (DPH), dovozné kvóty a ďalšie požiadavky. Kým tieto clá by postihli všetkých exportérov, americký prezident plánuje aj ďalšie – sektorové clá. Tie by sa týkali dovozu automobilov, polovodičov a farmaceutických výrobkov vo výške približne 25 percent. Boli by rozšírením aktuálne zavedených ciel na dovoz ocele a hliníka. Európu a obzvlášť Slovensko by najviac postihli clá na automobily.

Spojené štáty americké sú síce geograficky vzdialené, no z pohľadu exportu pre Slovensko kritické. Ide totiž o štvrtú najväčšiu exportnú destináciu. Viac slovenské firmy vyvážajú iba v rámci dodávateľských reťazcov do Nemecka, Česka a Maďarska. Takmer až šesť percent slovenského exportu končí v USA. V pomere k HDP išlo v roku 2023 až o 4,6 percenta HDP. Až 71 percent tvoria automobily a ďalších takmer päť percent pneumatiky. Pri zavedení recipročných ciel vo výške trinásť percent plus sektorových  ciel na automobily 25 percent je pravdepodobné, že slovenský automobilový export do USA by skolaboval.

USA patria k tradičným partnerom Slovenska najmä v oblasti automobilového priemyslu, ale evidujeme aj výrobcov v sektore výroby umelých vlákien či výroby neželezných kovov. Pre Slovensko ako krajinu s malým, ale otvoreným hospodárstvom to môže mať významné následky. „Zavedením možných ochranárskych opatrení USA voči európskym výrobcom clo môže výrazne ovplyvniť export Slovenska do USA. Čísla si netrúfam ani len odhadnúť. Dúfam, že EÚ vyrokuje nezavedenie ciel v čo najširšom rozsahu,“ povedal riaditeľ oddelenia obchodovateľného rizika Eximbanky SR Martin Schaner.

„Máme vážne obavy, pretože náš priemysel už beztak stráca dych z pohľadu globálnej konkurencieschopnosti a nové clá a obmedzenia môžu mať katastrofálne následky. Máme členov, ktorí majú aj investície na severoamerickom kontinente, aj tých sa to bytostne týka. Kompetentní by mali urýchlene hľadať efektívne riešenia, ako reagovať na tieto výzvy, prípadne podnikateľov odbremeniť v iných oblastiach, aby boli eventuálne dosahy menšie a neohrozili slovenských exportérov existenčne,“ povedal predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek.

Prepojenie politiky a ekonomiky 

To je aj dôvod, prečo sa spolu so slovenskou delegáciou vedenou predsedom vlády Robertom Ficom zúčastnili na konferencii CPAC. „Prepojenie politiky a ekonomiky nabralo v Spojených štátoch absolútny rozmer, a preto je potrebné čím skôr komunikovať, vyjasňovať si vzájomné pozície a stanoviská. Naši exportéri sú nervózni, potrebujú aktuálne informácie a otvorené komunikačné kanály,“ dodal L. Parízek.

Okrem priamych exportérov do USA, čo sú najmä nadnárodné automobilové reťazce, do USA exportujú aj slovenské firmy z tretích krajín. V tom im pomáha aj Eximbanka SR. „Evidujeme exportérov s produkciou v Kanade so zámerom umiestňovať časť z nej na americký trh. Napriek odkladu 30 dní je možné predpokladať, že tieto clá značne ovplyvnia ďalší vývoj v oblasti vývozu,“ dodal M. Schaner. 

Exportný seriál

V exportnom seriál sme sa venovali týmto krajinám: