Čipový génius Rado Danilák: Viem, ako súperiť s Intelom

Vyvíjal tiež čip Fermi pre vtedajší najvýkonnejší superpočítač na svete Tianhe-1, ktorý z trónu zosadil mašiny s intelovskými procesormi. Jeho ďalší vynález umožnil vznik novej generácie úložných diskov v notebookoch (SSD).

Rodák z Košíc, dnes už s americkým pasom, má na konte viac než dvesto patentov, kariéru v kľúčových korporáciách čipového biznisu a tiež vlastné start-upy SandForce a Skyera s multimiliónovými exitmi. Momentálne pracuje na ďalšom projekte s názvom Tachyum.

Prečo sa čipový biznis točí najmä okolo veľkých firiem?

Dôvodom sú veľké a stále rastúce kapitálové investície. Zariadenia na výrobu sú čoraz zložitejšie a výrobné procesy náročnejšie na presnosť. Kým pred dvadsiatimi rokmi sa továrne na výrobu čipov stavali pod miliardu dolárov, dnes je to vyše desať miliárd. A to si veľa firiem dovoliť nemôže.

Ak chcete vyrábať čipy, musíte mať vlastnú továreň?

Našťastie nie, v tomto biznise bežne funguje fabless model. Znamená to, že vznikli špecializované firmy, napríklad TSMC na Taiwane, ktoré čipy nevyvíjajú, ale postavia fabriku a vyrábajú v nej čipy pre desiatky malých i väčších firiem podľa ich návrhov. Miliardové investície sa takto amortizujú medzi viac hráčov.

Rado Danilák Zdroj: Maňo Štrauch

Ako spolupráca s takýmto výrobcom funguje?

Záleží na jej intenzite. To je dôležité, lebo ako dizajnér čipu potrebujete poznať výrobné linky výrobcu, kým výrobca si zasa musí dobre vyhodnotiť, či a ako bude váš čip vyrábať. Preto výrobca s mnohými malými vývojármi komunikuje cez tretiu stranu – spravíte časť návrhu, ktorý posuniete špecializovanej organizácii, aby ho dotiahla do štádia, keď to môže ísť do výroby.

Nevýhodou je, že si za to zoberie pomerne veľkú maržu, niekoľko desiatok percent, niekedy až 50 percent z celkových nákladov. Okrem toho, ako vývojár strácate kontrolu nad procesom.

Takto ste to mali zariadené aj pri svojich start-upoch?

Nie. Dokázali sme presvedčiť TSMC, že máme potenciál vyrábať v stovkách miliónov dolárov. V takomto prípade už spolupracujete priamo s výrobnou fabrikou, bez prostredníkov.

Musíte však byť schopní pripraviť svoj návrh do takých detailov, aby sa na výrobných linkách mohol vyrábať, čo vôbec nie je triviálne. Vývojárov, ktorí majú s TSMC takýto priamy vzťah, nie je veľa. My sme ho mali aj v SandForce, aj teraz v Tachyu.

Vyrábať čipy teda ani pre menšiu firmu nemusí byť v zásade problém. Čo sa však týka samotného vývoja, Intel, AMD i Nvidia musia byť vo výhode – majú násobne väčšie R&D rozpočty, armády výskumníkov, zameriavajú sa na každý možný aspekt technológií.

Veľkosť nemusí byť vždy rozhodujúca. V SandForce sme mali menej ako osemdesiat inžinierov, naši konkurenti ako Samsung, Intel a Toshiba ich majú desaťnásobne viac. Nás stál vývoj čipu 50 miliónov dolárov, naši konkurenti mali k dispozícii 300 – 400 miliónov dolárov. A predsa sme dokázali vyvinúť najlepší čip na svete, pričom Intel sa z najväčšieho konkurenta stal znovu naším najväčším zákazníkom.

Keď vytvoríte hype pri produkte s úbohou kvalitou, smerujete ku katastrofe

Čomu to pripisujete?