Za chyby sa platí. V najbližších rokoch sa bude hrať o budúcnosť samotnej Európskej únie

V prípade, ak má byť akýkoľvek politik úspešný a prínosný, potrebuje uveriteľnú a realistickú víziu. A neskôr stratégiu a schopnosť ju realizovať.

Pri pohľade na Slovensko sa v tomto ohľade ukazuje pochmúrny obraz – takmer nikto na politickej scéne nemá ani len víziu, kam má krajina smerovať. Domáca politika sa stala absurdnosťou, kde sa jeden ekonomický diletant za druhým predháňa v tom, ako získať čo najviac hlasov voličov, ako si udržať politickú moc či ako si pohladiť vlastné ego.

Na európskej úrovni je politická kultúra omnoho vyspelejšia, no k dokonalosti má stále ďaleko. Európski politici viackrát preukázali, že majú víziu. Napríklad víziu zelenej a bezjadrovej Európy či víziu prísnych sankcií voči Rusku.

Aj európski politici však trpia nutkavou potrebou prísť s veľkolepými cieľmi bez ohľadu na ekonomickú realitu. A tak sa stane, že mnohé vízie Európskej únie sa časom ukážu ako nerealizovateľné, a ak sa aj realizovať dajú, tak za náklady, ktoré presiahnu ich benefity.

V tomto smere je plošné odstavovanie jadrových elektrární a ich nahrádzanie spaľovaním zemného plynu najväčším zlyhaním hospodárskej politiky európskych krajín v celej povojnovej histórii. Kým jadrové elektrárne sú zárukou dlhodobej energetickej bezpečnosti, plynové elektrárne sa ukázali ako pravý opak, ktorý bude mať svoje následky.

Za chyby sa totiž vždy platí. A teraz prišiel čas, keď Európa zaplatí za svoju naivnú energetickú politiku.

Samozrejme, hlavným zdrojom problémov je Nemecko, ktoré v rozpore s európskymi pravidlami odignorovalo odporúčania Bruselu. No ani východoeurópske krajiny nie sú od Nemecka ďaleko. Tie sa na príliš dlhý čas uspokojili s lacnou ruskou energiou. A to až do takej miery, že si baltské krajiny ani nevybudovali zásobníky zemného plynu. Aktuálne majú najvyššiu infláciu v eurozóne a čaká ich významná deštrukcia dopytu.

Kompletným odstavením ruského plynu sa celá stredná a východná Európa dostáva do energetického manka, ktoré bude ťažké, ak vôbec možné pokryť. Energetický problém však nebude jediný, ktorý Úniu neminie.

Energetická kríza sa rozleje do krízy ekonomickej a finančnej. Európski lídri majú víziu, že odstrihnutím od ruského plynu sa kontinent stane bezpečnejším. K tomu však vedie dlhá a kľukatá cesta. Možno je to odvážne tvrdenie, no práve v najbližších rokoch sa bude hrať o budúcnosť samotnej Európskej únie, ktorá bude pod tlakom vysokých dlhov, vysokej inflácie, nedostatku energií a konca globalizácie.

Súčasná kríza je upozornením, že európski politici by už konečne mali prísť s víziou, ktorá sa ukáže ako realizovateľná a prínosná pre celý kontinent.