Chcete kúpiť korporátny dlhopis? Správajte sa ako banka

Povesť korporátnych cenných papierov sa pod vplyvom situácie okolo spoločnosti Arca Capital výrazne zhoršuje. To, že spoločnosť nevypláca zmenky v stanovenom termíne, ešte nič nemení na tom, že firemné cenné papiere sú legitímny nástroj, pomocou ktorého firmy financujú svoju činnosť.

Národná banka Slovenska (NBS) konštatuje, že dlhopis predstavuje užitočný nástroj v ekonomike, ktorý slúži na získanie kapitálu na financovanie podnikateľskej činnosti a spravidla poskytuje vyšší výnos, ktorý je však vyvážený vyšším rizikom.

Korporátny dlhopis či zmenka sa dá vo svojej podstate považovať za úver. Záujemca o cenný papier poskytuje firme svoje peniaze výmennou za prísľub, že v stanovenom termíne spoločnosť peniaze vráti aj s dohodnutým výnosom. To je základný princíp, na akom fungujú zmenky. Klient kúpi zmenku za nižšiu cenu, ako je suma, na ktorú znie. Vyplatenie hodnoty zmenky v stanovenom termíne znamená, že firma vracia peniaze aj s výnosom.

V prípade dlhopisov býva dohodnutý pravidelný, napríklad ročný výnos. Tento systém znamená, že investor na držbe dlhopisu zarába priebežne, až do momentu, kým dlhopis nepredá. Vo chvíli, keď dlhopis predáva, by mal investor získať späť vklad.

Základným princípom teda je, že človek, ktorý kupuje firemný cenný papier, sa stáva veriteľom. Pri veľkom zjednodušení možno povedať, že majiteľ dlhopisu je v podobnom postavení, v akom sú banky, ktoré poskytujú úvery.

Preto by sa mal záujemca o dlhopis správať podobne, ako sa správa banka predtým, než úver poskytne. Je absolútne nevyhnutné, aby si záujemca preveroval, aký cenný papier sa vlastne chystá kúpiť. „V prvom rade by sa mal investor zaujímať o to, ako je zabezpečené vyplatenie dlhopisu zo strany jeho emitenta. To by malo byť zabezpečené v prvom rade kvalitou samotnej spoločnosti, ktorá dlhopis vydáva, a to najmä jej majetkom, ako aj stabilitou jej fungovania,“ hovorí Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP).

Ručiteľ nemusí nič zaručiť

Korporátny dlhopis môže byť navyše podložený nielen majetkom emitenta, ale aj ďalšou garanciou zo strany takzvaného ručiteľa, teda inej firmy. V takom prípade sa k záväzku vyplatiť dlhopis hlási okrem emitenta aj ďalšia entita.

Znie to veľmi jednoducho, no práve ručitelia môžu situáciu komplikovať. „V prípade korporátneho dlhopisu je dlžníkom privátna spoločnosť alebo v skratke nejaký podnik. Veľmi často je takýmto podnikom účelovo založená firma, takzvaný SPV (special purpose vehicle). Študovanie finančných výkazov SPV je zbytočné. V prvom rade treba zistiť, kto a či vôbec za záväzky SPV ručí, a následne si preštudovať finančné výkazy ručiteľa,“ hovorí Roman Vlček, predseda Predstavenstva Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS).

Neexistuje univerzálne pravidlo, ktoré by všeobecne určovalo, ako do korporátnych dlhopisov investovať. „Ak je finančná situácia emitenta, prípadne ručiteľa taká, že pravdepodobnosť splatenia záväzku v čase splatnosti dlhopisu zodpovedá riziku, ktoré je investor ochotný podstúpiť, tak môže investovať,“ hovorí R. Vlček.

Výška výnosu je pomôcka

Indíciou o rizikovosti firemného dlhopisu môže byť samotný výnos, ktorý ponúka. „Investor by si mal zvážiť reálnosť poskytnutého úroku, pretože ak je emitent ochotný zaplatiť päť percent kupujúcemu ročne a ďalších päť percent predajcovi (dlhopisu), projekt musí zarobiť niekoľkonásobok výnosu dlhopisov, čo býva často nerealizovateľné,“ vysvetľuje Andrej Rajčány zo spoločnosti Across Private Investments.

Preto je rozumné preverovať predovšetkým ponuky, ktoré vyzerajú veľmi lákavo a výnos je relatívne vysoký. „V zásade platí jednoduché pravidlo, čím je finančná sila emitenta vyššia, tým lacnejšie si môže požičať na trhu a tým menej atraktívny výnos investorom ponúka. S výškou výnosu úmerne rastie investičné riziko,“ dopĺňa R. Vlček.

V niektorých prípadoch môže pomôcť rating, teda hodnotenie cenných papierov. Ak má dlhopis rating aspoň BBB–, respektíve Baa3, tak je v investičnom pásme. Všetko s horším ratingom je v špekulatívnom pásme. Toto však nie je univerzálne kritérium, keďže mnohé lokálne cenné papiere rating nemajú.

NBS kvalitu dlhopisov nepreveruje
Záujemcovia o cenné papiere musia akceptovať fakt, že žiadny úrad nevykonáva dohľad nad kvalitou dlhopisov, ktoré sú v ponuke, a ručiteľ stopercentné splatenie dlhopisu negarantuje. Kvalitu cenných papierov nestráži ani NBS. Centrálna banka k niektorým cenným papierom schvaľuje formálne náležitosti informačných prospektov, to však nehovorí nič o kvalite cenného papiera.
„NBS nevyhodnocuje finančnú situáciu emitenta alebo jeho obchodný model ani vecnú stránku predkladaných informácií. Inými slovami, NBS nemá mandát posudzovať, či bude mať podnik dostatok peňazí alebo dostatočne úspešný obchodný model na to, aby vrátil požičané peniaze a sľúbený výnos,“ uvádza centrálna banka.