Z Černobyľa sa stáva ukrajinský Disneyland

Celé dohromady to spôsobilo, že z novinárčiny po čase presedlal na dark turizmus a start-upovú scénu. S projektom miniatúrnej inteligentnej kamery pre rodiny mu to síce nevyšlo, ale jeho cestovka Chernobylwel.come vodí do oblasti tragickej priemyselnej katastrofy tisíce zvedavých dobrodruhov.

Prečo ťa fascinoval práve Černobyľ?

Počas školy som bol na ročnom výmennom pobyte v Lotyšsku. Zistil som tam, že ruská, ukrajinská a pobaltská kultúra je pomerne bohatá, no u nás sa okrem Tatu nehrávalo nič iné. Rozhodol som sa preto zorganizovať malý hudobný festival s hudbou z východnej Európy. Z hľadiska financií to bol síce prepadák, ale práve na tomto evente som sa spoznal s jedným zamestnancom ruského kultúrneho centra, ktorý sa ma opýtal, či by som si nechcel pozrieť neslávnu elektráreň. Samozrejme som súhlasil. Pozháňal som skupinu desiatich kamarátov, z ktorých sme nakoniec išli traja. Všetkým ostatným to zo strachu z radiácie a iných veci zakázali frajerky alebo staré mamy. Bol to najlepší výlet v mojom živote. Všetky tie zážitky, úplatky už od hraníc, fascinujúca zóna v oblasti elektrárne. Na ten okamih v roku 2008, keď som vystúpil z autobusu v meste Pripjať, nikdy nezabudnem. Povedal som si, že sem sa musím vracať.

Ako sa zo záľuby stalo podnikanie?

Najprv som mal len jednoduchú webstránku. Do Černobyľa som bral známych, zaplatilo mi to náklady na moju cestu. Potrebné povolenia riešil môj ruský partner a jeho ukrajinský známy. Postupne však začali mať iné predstavy o podnikaní, tak som s tým skončil. Lenže ľudia mi stále písali, aby som ich zobral do Černobyľa. Nemal som kontakty, musel som obvolávať inštitúcie a ľudí, dokonca som faxoval v mene univerzity. Sám som robil marketing, zákaznícky servis, logistiku aj sprievodcu. Potom mi jeden anglický klient navrhol, že mi urobí optimalizáciu webu a pomôže nastaviť reklamy na Googli. Riskol som to a oplatilo sa. Už som na výlet nechodil každý druhý- -tretí mesiac, ale každé štyri týždne. Začalo sa to nabaľovať, našiel som si prvého sprievodcu a potom ďalšieho. Dnes má firma 25 zamestnancov, z čoho dve tretiny na plný úväzok, a podľa počtu povoleniek sme tretia najväčšia cestovka, ktorá organizuje zájazdy do Černobyľa.

Je o tento druh turizmu veľký záujem?

Vlani sme mali 3 800 klientov. Predvlani to bolo 2 200, rok predtým len 560. Podľa našich štatistík každý rok rastieme rýchlejšie ako trh, aj počas ukrajinskej krízy sme padali pomalšie ako trh a odvtedy znova rastieme. Tento rok by sme mali mať okolo 5 200 klientov. Do Černobyľa minulý rok prišlo zhruba šesťdesiattisíc turistov, z toho tretina sú Ukrajinci. No my riešime len zahraničný trh.

Černobyľ Zdroj: Chernobylwel.com

Kríza na Kryme a v Donbase musela riadne zatriasť tvojimi podnikateľskými plánmi.

Po európskych futbalových majstrovstvách v roku 2012 sa zvýšil počet zvedavcov, ktorí sa na Ukrajinu chceli pozrieť, a zároveň začal opadať strach z Černobyľa. O dva roky neskôr po Majdane a ďalších veciach som si začal všímať, ako sa náš kalendár začína meniť na more červených bodiek. Tak tam označujeme zrušené rezervácie. To ma prefackalo. Uvedomil som si, že Ukrajina nie je úplne stabilná krajina a že černobyľský biznis ma nakoniec nemusí živiť. Podnikateľsky som ešte lepšie pochopil, že trh, ktorý tu včera bol, tu dnes nemusí byť. Našťastie sa časom turizmus pozviechal.

Ako sa dá hovoriť o bezpečnom výlete