Ceny nájmov rastú a Slováci sa čoraz viac tlačia v preplnených bytoch. V EÚ sú na chvoste

Najprudšie zvyšovanie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou v histórii malo na mieru inflácie iba limitovaný vplyv. Rast cien sa prudko znížil dávno predtým, než začali vyššie úrokové sadzby pôsobiť, keďže infláciu vytvoril najmä ponukový kovidový šok, ktorý postupne odznel. Vysoké úrokové sadzby sa však v najbližších mesiacoch v zadlženej ekonomike začnú čoraz viac prejavovať a budú ohrozovať ekonomický rast a ďalej vytvárať protivietor na trhu nehnuteľností.

Ekonomická logika je jednoduchá: vyššie sadzby znižujú dopyt po úveroch a ľudia preto hľadajú lacnejšie alternatívy bývania, ako je kúpa novej nehnuteľnosti. Najprirodzenejšou z nich je nájom.

S poklesom nákupu vlastného bývania tak rastie záujem o bývanie  v cudzom. Následkom je rast cien nájmov vo väčšine krajín eurozóny. Kým v posledných rokoch ceny nájmov v eurozóne stagnovali, v minulom roku prudko vzrástli.

V roku 2018 vzrástli ceny nájmov na Slovensku o 0,3 percenta, o päť rokov neskôr to bolo už o 4,1 percenta. Priemer v Európskej únii bol 1,7 percenta, čo znamená, že Slovensko patrí v tomto segmente ku krajinám s najrýchlejšie rastúcimi cenami. V mnohých európskych metropolách vrátane Bratislavy dosiahli ceny nájmov historické rekordy.

Vyššie ceny nezasahujú všetkých rovnako. Ekonomická logika velí, že prinášajú nižší dopyt, ktorý sa prejavuje najmä u najmenej zarábajúcich obyvateľov. A tými sú mladí ľudia – buď študujúci, alebo vstupujúci na pracovný trh za nízke mzdy. Mnohým neostáva nič iné, ako vrátiť sa k rodičom. Sociológovia takéto správanie nazvali „bumerangový efekt“.