Bývanie sa v krátkej budúcnosti zmení na kancelárie

Zamestnávatelia si musia zvyknúť na to, že nebudú môcť svojim zamestnancom pozerať cez plece. Pandémia ochorenia Covid-19 na pracovný trh priniesla trendy, ktoré vzťah medzi firmami a ich zamestnancami menia.

To, ako bude v skutočnosti pracovný trh vyzerať v budúcnosti, bude závisieť od toho, ako hlboko sa ekonomika v dôsledku hospodárskej krízy prepadne. To, ako vyzerá trh práce, je výsledok nerovnováhy medzi firmami a pracovníkmi.

Pred krízou Slovensko lámalo pozitívne rekordy v nezamestnanosti, voľných pracovných pozícií bolo relatívne viac a uchádzačov o prácu zase menej. Zamestnanci si v takejto situácii mohli do istej miery diktovať podmienky, pretože sa voľné pracovné sily hľadali ťažko. Tento stav pandémia čiastočne mení, nezamestnaných je zrazu viac a silná pozícia ľudí, ktorí firmám ponúkajú svoj pracovný výkon, sa zhoršuje.

Mnoho firiem už prepúšťalo, ďalšie prepúšťať ešte budú. „V najbližšom období bude veľmi záležať na tom, či nám vírus opäť oslabí trh a firmám zníži tržby. Aktuálne vidíme, že sa mnoho firiem zotavuje, silná druhá vlna by však mohla byť ešte zložitejšia, lebo mnoho zamestnávateľov už vyčerpalo zo svojich finančných rezerv veľa. Veríme preto, že takéto niečo už nenastane a vyhneme sa veľkému zásahu v podobne hromadného prepúšťania,“ hovorí Nikola Richterová, PR manažérka portálu Profesia.sk.

Zamestnanci sa nechcú vrátiť do kancelárií

Rastúca miera nezamestnanosti bude pre spoločnosti, ktoré sa na trhu udržia, znamenať, že si budú medzi zamestnancami vyberať a vyššia konkurencia medzi nimi by mohla znamenať, že zo svojich požiadaviek zľavia.

Firmy sa však budú musieť vyrovnať s tým, že zamestnanci nebudú chcieť tráviť pracovný čas iba v kancelárii. Z práce z domu sa aj pod vplyvom pandémie stáva štandard, ktorý v nejakej forme zamestnanci očakávajú a v podstate vyžadujú. Firmy teda musia riešiť, ako správne pozmeniť denné fungovanie. „Naše analýzy ukazujú, že práca z domu sa mnohým pracovníkom zapáčila tak veľmi, že návrat do kancelárií im nevyhovuje. Aktuálne preto sledujeme, že veľké množstvo zamestnávateľov prehodnocuje nastavenie home officeu vo firme,“ hovorí N. Richterová.

Práca z domu sa mnohým pracovníkom zapáčila tak veľmi, že návrat do kancelárií im nevyhovuje.

Práve práca z domu sa ukazuje ako najzásadnejší trend, ktorý bude formovať pracovný trh v budúcnosti. Manažéri totiž musia ustrážiť, aby pracovný kolektív neprišiel o svojho ducha a v dôsledku práce z domu nestratil dynamiku.

Zatiaľ sa frontálne rušenie fyzických pracovných miest v kanceláriách nechystá. Podľa N. Richterovej už teraz existujú predikcie, ktoré hovoria o tom, že v budúcnosti sa budú firmy menej pozerať na to, z akého miesta zamestnanci pracujú, a budú dávať omnoho väčší dôraz na efektivitu. No zatiaľ to nestačí na to, aby si firmy trúfli šetriť náklady tak, že budú škrtať pracovné miesta. Zistenia spoločnosti Profesia ukazujú, že zamestnávatelia zatiaľ pristúpili skôr k rozšíreniu možnosti pracovať z domu. „Najčastejšie ide o päť až osem dní v mesiaci, ktoré môžu pracovníci odpracovať, kde chcú. Firmy, ktoré by úplne rušili kancelárie, sú preto stále skôr výnimkou,“ hovorí N. Richterová.

Fyzické pracovné miesta nezmiznú

Záujem o prácu z domu potvrdzuje aj medzinárodný prieskum, ktorý uskutočnila spoločnosť PwC. Približne polovica oslovených finančných riaditeľov vo firmách po celom svete potvrdila, že možnosť pracovať z domu chcú ponechať natrvalo, ak to, samozrejme, bude možné.

Fyzické pracovné miesta budú naďalej potrebné, to, že zamestnanci vyžadujú aj prácu z domu, totiž neplatí plošne. Sú pracovníci, ktorí neradi miešajú pracovné a domáce prostredie, zamestnanci nemusia mať doma ani ideálne pracovné podmienky. Znižovať efektivitu môžu aj ostatní členovia domácnosti, napríklad menšie deti. Pandémia funguje ako testovacie pole pre prácu z domu. Vytvorila priestor na experiment, do ktorého by sa firmy nepustili, keby mali na výber. „Firmy dostali možnosť tento spôsob práce otestovať a vyhodnotiť – i keď sme počas pandémie nezažívali práve najproduktívnejšie obdobie,“ hovorí Miroslav Garaj, managing director personálnej agentúry Grafton Recruitment.

Zamestnávatelia teraz majú pred sebou úlohu vyhodnotiť fungovanie vynútenej práce na diaľku. „Podľa nás sa budú firmy viac zaoberať nastavením kombinácie práce z kancelárie a z domova, zamerajú sa viac na to, kedy sú ľudia v rámci dňa produktívni viac a kedy menej, a tomu budú prispôsobovať pracovný režim,“ dopĺňa M. Garaj.

Spoločnosť PwC upozorňuje, že firmy budú musieť pracovať na vzťahu zamestnancov. Ten by sa vzhľadom na väčší rozsah práce z domu mohol oslabiť. Jednoznačným trendom tak bude posilňovanie firemnej kultúry v zmenených pracovných podmienkach.

Open space na odstrel?

Priamym dôsledkom pandémie môže byť postupné rušenie veľkých otvorených kancelárií. Dobre známy open space je totiž priestorom, kde je šírenie nákaz relatívne jednoduchšie, platí to aj pre ochorenie Covid-19. Ukázala to prípadová štúdia z juhokórejského call centra v hlavnom meste Soul.

Kórejské centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb v marci dostalo informáciu o nakazenom občanovi, ktorý pracuje v administratívnej budove v Soule. Následne sa pracovníci budovy, ktorá má 19 poschodí, podrobili testom. Zdravotníci vykonali 1 143 testov a odhalili 97 prípadov nákazy. Až 94 z objavených prípadov boli pracovníci, ktorí mali svoje pracovné miesto v call centre na 11. poschodí. V jednom veľkom priestore v tomto prípade pracuje celkovo 216 ľudí. Aj tento prípad tak otvára otázku, či sú veľké spoločné priestory hrozbou pre verejné zdravie.

Podobné trendy sa neobjavujú vo výrobnej sfére. V tomto prípade platí, že operátori výroby z domu pracovať nemôžu. Dianie v najväčších slovenských výrobných závodoch sa do veľkej miery určuje v zahraničí, a ak to bude pre materské zahraničné firmy výhodné, výrobu zo Slovenska presťahujú.

Okrem toho, že sa firmy budú snažiť výrobu automatizovať, tlak teraz bude predovšetkým na zvýšenie hygieny vo výrobných priestoroch. „Dlhodobejšie trendy badať ťažko – naša výrobná sféra má veľmi tradičnú typológiu a je závislá od fyzickej prítomnosti zamestnancov. Kľúčové bude dodržiavanie hygienických opatrení,“ hovorí M. Garaj.

Dôraz na to, aby zamestnávateľ pre svojich pracovníkov pripravil bezpečné pracovné prostredie, sa bude podľa PwC zvyšovať. Väčšia opatrnosť sa stáva novým štandardom. Z prieskumu vyplýva, že približne sedem z desiatich lídrov rôznych spoločností po celom svete verí v to, že sú schopní pre svojich pracovníkov zabezpečiť bezpečné pracovné prostredie.

Na lojalitu sa spoliehať nedá

Dávno neplatí, že konkrétny zamestnanec strávi celý život v jednej firme. Ľudia, ktorí sa dnes dostávajú na trh práce, o niečom takom ani neuvažujú. Pravidelné striedanie zamestnávateľov je jeden zo spôsobov, ako môžu zamestnanci získať pre seba lepšie podmienky a vyššiu mzdu. Mileniáli podľa N. Richterovej považujú za ideálny čas, ktorý strávia v jednej firme, tri až päť rokov. „Následne je už podľa nich dobré prácu opäť zmeniť. Súvisí to často s tým, že ide o ľudí, ktorí neveria v nejaké istoty a uvedomujú si, že počas dlhšieho obdobia v jednej firme prichádza stagnácia. Zároveň treba povedať, že mladšia generácia nemá problém odísť z práce, ak v nej nevidí naplnenie po pár mesiacoch. Staršia generácia bola prispôsobivejšia,“ hovorí.

Ak však uchádzač o zamestnanie mení prácu každých šesť mesiacov, v očiach personalistov nevyzerá dobre a vnímajú to ako veľké negatívum. Vedie ich to k presvedčeniu, že v krátkom čase budú túto pozíciu obsadzovať znovu. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať, neobjavuje sa žiadna okolnosť, ktorá by ho v krátkom čase zmenila.

V júli dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,65 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástla o 0,25 percentuálneho bodu. V júli minulého roku bola miera nezamestnanosti na úrovni 4,97 percenta. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 209 786 osôb.

Nezamestnanosť sa zvyšuje

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v júli na úrovni 8,44 percenta. Medzimesačne je to nárast o 0,24 percentuálneho bodu, medziročný nárast je na úrovni 2,37 percentuálneho bodu.

Situácia sa môže v budúcnosti zhoršovať. „Naďalej očakávame, že nezamestnanosť by mala pozvoľna narastať aj v nasledujúcich mesiacoch. V auguste by sa síce dynamika jej rastu mohla výraznejšie spomaliť, už na jeseň však nie je možné vylúčiť druhú vlnu prepúšťania, ktorú by mala zvýrazniť registrácia absolventov stredných škôl,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Nedá sa vylúčiť, že slovenský pracovný trh čaká v budúcnosti výrazné prepúšťanie. „Monokultúrne“ zameranie slovenskej ekonomiky bude totiž čoraz väčší problém. „Potenciálne prepúšťanie, ku ktorému by mohlo prísť v najbližších rokoch, by bolo spôsobené poklesom spotreby, nie zmenami vo výrobe. Tento pokles môžu spôsobovať aj problémy s vírusmi, no aj klasické hospodárske cykly. Z dlhodobého pohľadu nám hrozia významné problémy, keďže momentálny model Slovenska – montážna dielňa s lacnou pracovnou silou – nemá veľmi dlhú životnosť,“ upozorňuje M. Garaj.

O tromf postavený na lacnej pracovnej sile už Slovensko v podstate prišlo, v budúcnosti môže byť sťahovanie veľkých fabrík preč z krajiny obrovský problém.

Roboty nahradia mnohých

Každý, kto sa obával, že ho v práci nahradí automat, má dôvod na obavy aj naďalej. Roboty nahradia množstvo pozícií, ktoré nevyžadujú kreatívnosť. Všetky rutinné práce, ktoré nevyžadujú osobný prístup, môžu byť skôr či neskôr nahradené strojom. Dopyt bude teda po ľuďoch, ktorí budú tieto stroje vyrábať a ovládať. Prieskum spoločnosti PwC o budúcnosti pracovného trhu smerom k roku 2030 ukázal, že 37 percent z 10-tisíc oslovených respondentov sa automatizácie obáva. Zároveň 73 percent respondentov je presvedčených, že technológia nedokáže nahradiť človeka úplne. Učiť sa nové veci je pripravených 74 percent účastníkov prieskumu. Prieskum sa uskutočnil v USA, v Nemecku, v Spojenom kráľovstve a v Číne. Ľudia stále majú oproti strojom konkurenčné výhody. „Zamestnávatelia budú potrebovať ľudí, ktorí majú kvalitné mäkké zručnosti. To znamená, že vedia sami rozmýšľať, rozhodovať sa a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, majú kritické myslenie, majú kvalitné komunikačné a prezentačné zručnosti, logické či analytické myslenie. Toto sú znalosti, pri ktorých nás roboty nenahradia,“ dopĺňa Nikola Richterová z portálu Profesia.sk.