Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) po trojročnej pauze oprášil svoj Byrokratický index, ktorý porovnáva kumulatívny čas potrebný na založenie a prevádzku malého hotela a priemyselného podniku na Slovensku a v piatich ďalších krajinách v regióne. Výsledok je skľučujúci: Slovenská byrokracia si vyžiadala priemerných 328 hodín pracovného času a vyhodnotili ju ako najnáročnejšiu. Zistenie je alarmujúce najmä v porovnaní s ročníkom 2017, keď sa k iniciatíve INESS prvýkrát pripojili jeho partneri zo zahraničia. Vtedy totiž bolo Slovensko so 164 pracovnými hodinami najlepšie. Skutočnosť, že sa odvtedy zmenila metodika, je slabou náplasťou.

„Byrokracia predstavuje ekonomickú mŕtvu váhu, ktorá znižuje ziskovosť a brzdí investície. Táto obava je obzvlášť naliehavá vzhľadom na konkurenčný tlak zo strany krajín ako USA a Čína,“ konštatoval analytik INESS Martin Vlachynský. Podľa neho by preto malo byť znižovanie byrokracie trvalým cieľom každej vlády.

Na vine je aj Brusel

Popri požiadavkách národnej legislatívy plnia stoly podnikateľov aj predpisy Európskej únie. M. Vlachynský v tejto súvislosti spomína správy talianskych expremiérov Maria Draghiho a Enrica Lettu. Obaja identifikovali ako základný problém európskej konkurencieschopnosti nadmerné zdaňovanie a reguláciu. Draghiho správa pripomína, že od premeny Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európsku úniu v novembri 1993 sa počet jej právnych predpisov zvýšil sedemnásobne. Odporúča znížiť byrokraciu najmä v technologickom sektore, ktorý je napríklad v USA motorom produktivity.

Príklad Poľska, kde sa kladú na firmy oproti Slovensku asi polovičné časové nároky na splnenie zákonných povinností, dokazuje, že aj v rámci EÚ je možné udržať byrokraciu na uzde. Medzi Slovenskom a Poľskom sa pohybujú aj nečlenské štáty Ukrajina a Gruzínsko, pričom najmä Ukrajina zažíva príval legislatívnych zmien.

Inšpirácia za hranicami

Že sa to dá, dokazuje aj Česko. Vláda Petra Fialu na marcovej schôdzi schválila jednotné mesačné hlásenie, ktoré prináša koniec 25 formulárov. Podľa Hospodárskej komory ČR ide o kľúčovú zmenu. „Je to presne tá iniciatíva, ktorú podnikateľská sféra od vládneho kabinetu očakáva a víta. Jej zavedenie do praxe ušetrí podnikateľom obrovské množstvo času a nákladov,“ uviedol prezident komory Zdeněk Zajíček.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, do ktorého gescie agenda spadá, nereagovalo na otázku TRENDU, či sa pripravuje nejaká obdoba zákona o znižovaní byrokracie z roku 2018. „Mnohokrát by stačilo, keby vláda viac počúvala zástupcov podnikateľského sektora, ktorí na mnohé problémy upozorňujú dlhodobo a ponúkajú riešenia,“ povzdychla si hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová. 

Pomaly, predvídateľne a kvalitne, žiadajú firmy
Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová upozorňuje, že byrokracia domácim firmám spôsobuje viac ako len časovú záťaž: „Priveľa byrokracie a administratívnych povinností môže odvádzať čas a zdroje podnikateľov od ich hlavnej činnosti. V dôsledku častej novelizácie zákonov sa ľahko môže stať, že si nestihnú splniť rôzne administratívne povinnosti, za ktoré im hrozia vysoké pokuty.“ Podľa zamestnávateľskej asociácie je najdôležitejšia stabilita a predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Vláda by sa mala snažiť o zvýšenie kvality a zníženie kvantity legislatívy.