Burzový kapitál poskytuje výhody investorom aj emitentom

Takmer každý pozná Alexandra Fleminga a jeho objav penicilínu z roku 1929. Bežne tradovaný fakt znie jednoducho, no realita je omnoho komplexnejšia. Účinky plesne penicilínu vedecká komunita poznala už polstoročie predtým. A. Flemingovi sa však úspešne podarilo z plesne extrahovať látku nazvanú penicilín. No až o dekádu neskôr dokázali na jeho prácu nadviazať vedci z Oxfordu, ktorí nielen vykonali klinické skúšania, ale v spolupráci s farmaceutickými spoločnosťami začali vyrábať potrebné množstvo lieku, ktoré zachránilo nespočetné množstvo životov.

Veľký objav ani výborný nápad nemusia stačiť. Na to, aby ich ľudia dokázali využiť, je potrebný kapitál, ktorý myšlienku pretaví do reality. Až správne alokované peniaze rozhodujú o tom, či sa idey zhmotnia alebo nie. Ešte väčší problém je to v súčasnosti, keď náklady na vedecké objavy od Flemingových čias narástli exponenciálne. Financovanie sa stalo alfou a omegou úspechov vo vede a hlavne ich kľúčovej aplikácie do praxe. Následne s nimi prišli vysoké zisky pre investorov, ktoré dokázali prvotné nemalé riziko neúspechu kompenzovať.

Financovanie firiem na burze

Viac o téme nájdete tu: 

• Téma týždňa: Burzový kapitál poskytuje výhody investorom aj emitentom
• Artur Gevorkyan: Ak máte dobrý biznis, ale chýbajú vám peniaze, choďte na burzu
• Právny poradca: Slovenské firmy majú vydláždenú cestu na pražskú burzu
• Investičný poradca: Aj kapitál smerujúci do menších firiem môže priniesť slušné výnosy
• Slovenská burza: Bratislavská burza má väčší objem obchodov s dlhopismi ako Praha
• Ekonomická prosperita: Ako sa vymaniť z pasce stredného príjmu

Startupové zrkadlo

Kto dokáže poskytnúť rizikový kapitál? Banky nie, tie sú zviazané internými a externými pravidlami a väčšie pôžičky uvoľnia iba v prípade dostatočného krytia, ktoré tvorca myšlienky takmer nikdy nemá k dispozícii. Na rad tak prichádza kapitálové financovanie. Napríklad vo forme biznisového anjela – bohatého privátneho investora, alebo venture investora, ktorý investuje spravované cudzie zdroje, ktoré túžia po vysokom výnose, a preto podstupujú aj vyššie riziko. Pomocou takéhoto kapitálu sa financuje mnoho úspešných, ale aj neúspešných startupov.

Väčšina z nich sa rodí v Spojených štátoch, kde existuje efektívny ekosystém, ktorý dokáže spájať dopyt po kapitáli s dostatočnou ponukou. Výsledkom je, že napríklad k júnu 2021 tam vzniklo 394 jednorožcov – start-upov s miliardovou hodnotou, pričom v Európe ich vzniklo iba 92. Hlavným dôvodom rozdielu je nedostatok rizikového kapitálu na starom kontinente, a to nielen vo forme financovania startupov, ale celkovo investovania do akcií domácich firiem.

Podobné štatistiky ako v prípade financovania startupov existujú aj v prípade IPO – prvotných firemných úpisov na burze. Mnohé európske firmy, ktoré môžu mať často dobré myšlienky, nevedia získať dostatočný kapitál na to, aby tieto myšlienky dokázali zhmotniť a predať ako finálny produkt. Napríklad na to, aby firma dosiahla status jednorožca, sú potrebné investície dosahujúce priemernú úroveň sto až dvesto miliónov dolárov a desaťročný časový horizont.

Tým, že Európa nedokáže takýto kapitál začínajúcim firmám ponúknuť, začala v technologickej oblasti za USA zaostávať. V prvej päťdesiatke najväčších technologických firiem sveta podľa kapitalizácie má iba tri spoločnosti: holandský ASML, nemecký SAP a francúzsky Schneider Electric. Naopak, až 36 gigantov pochádza zo Spojených štátov, zvyšok takmer výhradne z Ázie.

Únik kapitálu

Tým sa vytvára pomerne paradoxná situácia. USA sa stali technologickým inkubátorom sveta, kde vznikajú nielen nové úspešné firmy, ale ich hodnota aj prudko rastie. A to až tak, že trhová hodnota amerických firiem dosahuje úroveň 41 percent globálnej trhovej kapitalizácie, tvrdí Svetová federácia búrz. Inak povedané, do Spojených štátov smeruje kapitál z celého sveta, ktorý sa chce priživiť na úspechu tamojších technologických firiem. Mnohé európske krajiny, ak nie všetky, sa stávajú exportérom kapitálu, ktorý podporuje rozvoj amerických firiem. Tie majú následne dostatočne silné postavenie na to, aby mohli skupovať svojich konkurentov po celom svete. Z dlhodobého časového hľadiska to prináša nižšiu konkurencieschopnosť a ekonomické zaostávanie.

Ide o úplne opačnú situáciu, ako by bola z pohľadu Európana ideálna. Z dlhodobého hľadiska totiž existuje výrazná súvislosť medzi rastom HDP krajiny a trhovou kapitalizáciou jej akciových búrz. Úspory smerované do akciového kapitálu sú pre firmy často efektívnejším nástrojom rozvoja ako dlhové financovanie. Úspešné firmy následne prinášajú vyšší ekonomický rast a vyššie zisky, čo sa prejaví ďalšími investíciami a vyšším ekonomickým rastom. Vzniká tak pozitívna spätná väzba, ktorá prekonáva pascu krajín so strednými príjmami a dáva vyšší potenciál domácim obyvateľom žiť z akciových ziskov, teda z produkcie ich kapitálu a nie z práce.

Európska rozdrobenosť

Európski politici si uvedomujú tieto súvislosti a aj preto sa snažia podporiť domáce kapitálové prostredie a vytvoriť jednotný európsky trh. Prekážok je však veľa, a to najmä vo forme rôznorodej daňovej a investičnej legislatívy takmer v každej krajine Európy. Sen o spoločnom európskom kapitálovom trhu je preto vzdialený nie roky, ale možno dekády. A to podpore akciového trhu nepomôže. V súčasnosti má Európa 22 rôznych burzových skupín kontrolujúcich 41 búrz a 40 rôznych depozitárov cenných papierov. Americký akciový trh by nikdy nedosiahol svoje úspechy, keby bol takto rozdrobený.

Rozdrobenosť európskych národných trhov však môže poskytovať aj výhody. Jednou z nich je možnosť malých a stredných firiem participovať na akciových trhoch. Niektoré veľké európske korporácie sa rozhodli, že využijú výhody, ktoré pre ne poskytuje vstup na burzu v New Yorku alebo Londýne, kde našli väčší záujem investorov a lepšie podmienky na získanie kapitálu. Pre segment menších firiem to však nie je priechodná cesta, no o to lepší potenciál našli na lokálnych burzách. V Európe je 24 miliónov malých a stredných firiem, ktoré tvoria viac ako polovicu HDP a zamestnávajú dve tretiny všetkých pracovníkov. Tieto firmy sú známe najmä doma a tie silnejšie z nich dokážu pomerne lacno získavať burzový kapitál a cez vyššie investície zvyšovať svoju hodnotu.

Na rozdiel od Spojených štátov v Európe existuje menšie povedomie aj prax v získavaní akciového kapitálu, keďže kontinent žije prevažne z dlhového financovania. Bankový dlh je typickou formou financovania firiem. Podľa údajov Banky pre medzinárodné platby tvorí bankový dlh 89 percent HDP v Európe a iba 51 percent v USA. Nie je to pritom len financovanie na základe úpisu akcií, kde existuje významný rozdiel medzi oboma kontinentmi, ale aj vo forme iných foriem dlhového financovania. To okrem bankového dlhu tvoria aj emisie dlhopisov. Kým v Európe až 80 percent dlhového financovania tvoria bankové úvery, v USA je to len devätnásť percent. Gro amerických firiem sa financuje emitovaním dlhopisov, ktoré majú oproti bankovému úveru svoje výhody.

Bankové úvery verzus dlhopisy