Brusel a Štrasburg idú na plný zelený plyn, štáty Európskej únie majú ruku na ručnej brzde

Písal sa rok 2007. Nemecko vtedy prvýkrát po vstupe Slovenska do Európskej únie preberalo predsedníctvo v Európskej únii. Angela Merkelová bola iba tretí rok vo funkcii. Svet a Európa už síce riešili aj globálne otepľovanie, ale rozhodne to ešte nebola taká téma, ako je dnes. 

Bol som vtedy medzi necelou trid-siatkou novinárov z celej Európy, ktorých spolková vláda pozvala do Berlína, aby im predstavila program svojho predsedníctva, pri ktorom A. Merkelová skutočne pol roka riadila Európu, pretože Lisabonská zmluva už bola v platnosti. Popri rozhovore s Angelou Merkelovou v budove kancelárstva bola jedným z vrcholov nášho programu návšteva vodíkovej pumpy v Berlíne, pri ktorej sme mohli vidieť tankovať nemecké osobné auto na vodíkový pohon.

Píše sa rok 2023  a Európska rada sa zložito dohaduje, či bude možné vyrábať vodík pomocou elektrického prúdu atómových elektrární. Na Slovensku je v prevádzke prvá čerpacia stanica na vodík. Celkový počet vodíkových áut je však v Európe menší ako tisíc, v Česku a na Slovensku ich je iba niekoľko kusov.

Vodík sa pritom považuje za jeden zo základných kameňov budúcej „zelenej“ európskej energetiky a je dôležitý aj na to, aby sme si uvedomili, aké veľmi ambiciózne sú ciele Európskej únie, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov. Aj pri odchode od uhlia a neobnoviteľných zdrojov energie. Nádej, že nás kľúčovými rokmi prevedie lacný ruský zemný plyn, sa po roku ruskej agresie proti Ukrajine blíži k nule. Rok 2030 je pritom z pohľadu tohto spomínaného príbehu o vodíku na dohľad. A rok 2050, keď by mala Európska únia dosiahnuť klimatickú neutralitu, je cieľom aj pre generáciu, ktorá má dnes viac ako päťdesiat rokov a dotkne sa zásadne ešte ich života.

Fit for 55 zaplatia Európania

Pred dvoma týždňami schválil na svojom aprílovom plenárnom zasadnutí Európsky parlament finálnu podobu kľúčového balíka smerníc Fit for 55. Tie sú praktickými krokmi, ktoré vedú k tomu, že Európska únia splní svoj cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Spolu s Európskym parlamentom tlačí ekologické zmeny Európska komisia, a to bez ohľadu na ruskú agresiu na Ukrajine či covidovú krízu minulých rokov. „Ak chceme bojovať so zmenou klímy, potrebujeme priemysel s nulovými emisiami. Chceme byť dôležitou súčasťou bezemisného priemyslu. V EÚ máme silný štartový bod,“ povedala vo februári predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Ani príchod pandémie nás nezastavil,“ dodala.

Balík legislatívnych návrhov, ktoré boli jednoznačnou väčšinou hlasov v Európskom parlamente prijaté, už tne do živého a dotkne sa života všetkých občanov Európskej únie a ich peňaženiek. Zásadná je zmena systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS), ktorá ruší výhody niektorých odvetví priemyslu a energetiky a pomocou kvót zaťažuje odvetvia, ktoré boli doteraz vyňaté. A to predovšetkým dopravu vrátane leteckej, ale aj budovy. „Do roku 2026 sa tak postupne zrušia bezplatné kvóty pre odvetvie letectva a navýši sa podpora udržateľným leteckým palivám,“ uvádza správa Európskeho parlamentu. Nedodáva, že to môže výrazne zvýšiť dnešné ceny leteniek.

 Nikto úplne nevie ani to, v akej situácii by sa mali odbúrať doteraz prideľované kvóty napríklad pre teplárenstvo, ktoré je v súčasnosti asi najviac postihnuté vysokými cenami zemného plynu a tiež uhlia. Preto návrh pripúšťa, že ceny emisných kvót pre toto odvetvie sa môžu stanovovať nie v roku 2027, ale o rok neskôr. Podľa toho, či sa dovtedy upokojí situácia na trhu s energiami.

EÚ zdražie tovar z dovozu