Susedná Viedeň napríklad v roku 2017 utŕžila na kongresovej turistike takmer 1,2 miliardy eur, ktoré štátu priniesli vyše 320 miliónov na daniach. Napríklad český rozpočet si vďaka pražským konferenciám prilepšil takmer o 200 miliónov. Sektor MICE (stretnutia, konferencie, výstavy) navyše vytvára nové pracovné miesta, vo Viedni je to zruba 20-tisíc.
Bratislava je v medzinárodne najuznávanejšom hodnotení tohto sektora podľa organizácie International Congress and Convention na žalostnom 177. mieste.
Podľa štúdie audítorskej spoločnosti EY stráca Slovensko v tomto sektore ročne približne 85 miliónov eur tržieb a vyše 12 miliónov eur daňových príjmov. Prevádzka moderného kongresového centra by navyše vytvorila zhruba tisíc pracovných miest.
Ľady sa hýbu
Kongresová turistika podľa štúdie EY a skúseností z iných miest vytvára produkciu v odvetviach, ako sú ubytovacie služby, stravovanie, doprava, komunikácie, obchod či finančné služby. Priemerný návštevník konferencie minie dva- až trikrát viac finančných pro-striedkov ako bežný turista. To všetko vytvára bohatý stimul ekonomiky a prostredie na vznik nových služieb, ktoré zatraktívnia mesto a prinesú do štátu ďalšie financie.
V súčasnosti sa zdá, že ambícia vlády vytvoriť moderný priestor na masové akcie je vysoká. Prostredníctvom štátnej pomoci chce na vybudovanie Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC) prispieť sumou až 60 miliónov eur. Či to bude stačiť a či dokážeme prilákať svetových usporiadateľov, ukáže čas. Jedno je isté. Podľa súčasných dát má Bratislava veľký potenciál. A to napriek dávno zabehnutej a blízkej Viedni.
S tým súhlasí aj bratislavský župan Juraj Droba. „Kongresové centrá prinášajú ekonomike veľké impulzy aj pracovné miesta. A tie budeme po koronakríze potrebovať. Bol by to silný impulz pre cestovný ruch a ten má u nás obrovský potenciál,“ povedal pre TREND.
Skvelé predpoklady
Prvú komplexnú štúdiu o potenciáli NKKC v Bratislave si dala vypracovať organizácia Globsec, ktorá organizuje najväčšie konferencie na svete a jej zárodky vznikli práve na Slovensku.
„Slovensko je jediná krajina v Európe, ktorá nemá kultúrne a kongresové centrum. Strácame renomé, ale aj obrovské milióny ročne. Potrebujeme moderné funkčné prostredie, v ktorom sa budú dať organizovať svetové kongresy a podujatia,“ hovorí šéf Globsecu Róbert Vass.
Slovensko má podľa štúdie EY väčší predpoklad byť úspešným kongresovým mestom ako Praha, Varšava alebo Budapešť. Podľa R. Vassa je to vďaka dobrému napojeniu na jedno z najfrekventovanejších letísk v Európe, ktorým je viedenský Schwechat. Druhým predpokladom je kongresmi zahltené rakúske hlavné mesto.
„Viedeň je taká preplnená konferenciami a kongresmi, že vyše 25 percent nedokáže organizovať. Dopyt je tam vyšší ako ponuka,“ vysvetľuje R. Vass a dodáva, že Bratislava má šancu prilákať podujatia, ktoré sa do Viedne nezmestia.
Stratové centrá
Za celú existenciu samostatnej Slovenskej republiky sa nepodarilo vybudovať kongresové centrum hlavne preto, lebo samotné centrá nedokážu majiteľovi zarábať. Drvivá väčšina kongresových centier je v strate a súkromné spoločnosti o takéto nekomerčné projekty nemajú záujem.
Podľa správy Svetovej organizácie pre cestovný ruch je vyše 75 percent kongresových centier na svete postavených s účasťou verejného sektora. Centrá totiž vytvárajú ekonomiku nadviazanú na kongresy, ktorá prevyšuje stratu samotného centra.
S tým súhlasí aj R. Vass, ktorý pripúšťa, že aj slovenský projekt bude stratový. „Musíme si poradiť s potencionálnou prevádzkovou stratou. Je však pravdepodobné, že v konečnom dôsledku to štátu prinesie oveľa viac, než je prevádzková strata centra,“ hovorí.
Bratislava je v rebríčku organizácie International Congress and Convention na žalostnom 177. mieste
Peniaze by sa našli
Pozitívna správa pre fanúšikov vybudovania kongresového centra je fakt, že vláda na základe mechanizmu štátnej pomoci prisľúbila iniciátorovi vzniku NKKC, združeniu Národné kultúrne a kongresové centrum, 60-miliónový príspevok pri splnení prísnych podmienok. Združenie musí do konca roka 2021 predložiť konečný projekt, jeho finálna poloha však ešte nie je určená.
Podľa občianskeho združenia a organizácie Globsec nebude možné kultúrne kongresové centrum predať a malo by to byť podmienkou na jeho vybudovanie.
Globsec ďalej upozorňuje, že komerčne nebude projekt zaujímavý. Štát totiž pri tejto forme pomoci nedovoľuje vytvárať zisk či už z prevádzky, alebo predaja a pomoc sa nedá presunúť na iné subjekty, teda ani na developera. Na dodržiavanie týchto procesov budú okrem slovenských kontrolných orgánov dohliadať aj európske.
Veľké ryby v hre
V súvislosti s umiestnením plánovaného centra sa špekuluje o Trnavskom mýte. Práve tam by mal do roku 2025 vyrásť na mieste súčasného Domu odborov developerský projekt Nový Istropolis. Realizovať ho bude spoločnosť Immocap Group, ktorá pripúšťa záujem aj o vybudovanie kultúrneho kongresového centra.
Ďalším hráčom v hre o lokalitu kongresového centra je finančná skupina J&T. Tá mala v minulosti ambíciu investovať až 100 miliónov eur, aby vytvorila na Slovensku kongresové prostredie svetovej úrovne. Neskôr plány odvolala a v súčasnosti ponúka lokalitu.
„Štátu môžeme ponúknuť pre Národné kultúrne a kongresové centrum niekoľko vhodných lokalít či už v rámci Eurovea City, alebo Nového Lida. Vybavením, službami, bezprostrednou blízkosťou novej budovy SND aj napojením na centrum mesta sú obe nábrežné štvrte ideálne na vybudovanie podobného centra,“ hovorí výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.
Zároveň zdôrazňuje, že pri takej veľkej podpore z verejných zdrojov bude štát podrobne zvažovať všetky možné alternatívy umiestnenia centra.
„Kongresové centrum by malo stáť tam, kde je najlepšia dopravná dostupnosť, v blízkosti hotelov a mestského života – reštaurácií, kaviarní a historického centra. Zároveň by nemalo spôsobovať v území dopravné zápchy,“ dodáva.
O lokalitu na vybudovanie NKKC sa neuchádzajú len veľkí developeri, ale aj výstavisko Incheba, ktoré už organizovalo viac ako 100 kongresov. Najväčším priestorom Incheby je hala Expo Arena s kapacitou
4 500 sediacich hostí, respektíve 9-tisíc stojacich návštevníkov.
„Incheba ťaží najmä zo strategickej polohy, je doslova na skok do centra mesta, má ubytovacie a najmä parkovacie kapacity, nachádza sa v blízkosti bratislavského obchvatu a hraníc s Rakúskom a Maďarskom. Celkovo má výborné dopravné napojenie,“ uviedol v tlačovej správe majiteľ výstaviska Alexander Rozin.
Kritika projektu
Našli sa aj kritici procesu vybudovania NKKC. Ešte začiatkom roka sa niektorí ekonómovia, novinári a verejnosť sťažovali na nejasnosť projektu a skutočnosť, že ho neposudzoval Útvar hodnoty za peniaze (UHP).
„Napriek tomu, že na štátnu pomoc sa posudzovanie podľa zákona nevzťahuje, trvali sme na tom, aby tento projekt útvar posúdil. K projektu sa ešte vyjadrí mesto, protimonopolný úrad a Európska komisia.
Až potom môže vláda rozhodnúť o uvoľnení prostriedkov,“ tvrdí R. Vass. Ekonóm Andrej Svorenčík hovorí, že veľa vecí z pôvodného návrhu sa zmenilo. Materiál, ktorý išiel do vlády, sa upravil a zmenilo sa aj uznesenie vlády. „Po voľbách nová vláda dala agendu do gescie ministerstva financií. Na začiatok by však štát mal presne povedať, čo potrebuje,“ hovorí pre TREND A. Svorenčík. Pribudla aj podmienka, že projekt posúdi Útvar hodnoty za peniaze.
Las Vegas nečakajme
V Bratislave je v súčasnosti možnosť usporiadať kongres alebo inú korporátnu udalosť v maximálnej kapacite do 500 ľudí. Je preto logické, že veľké spoločnosti si vyberú Viedeň alebo Prahu. Viedenská tradícia kongresov siaha do začiatkov 19. storočia, keď sa u našich susedov konal jeden z prvých kongresov v Európe.
Jedným z dôvodov, prečo by mali do Bratislavy zavítať svetové kongresy, je dostupnosť letiska, ale aj zvyklosť striedať krajiny pri výbere kongresového podujatia. Organizátori však pre absenciu centra Slovensko obchádzajú.
„Bratislava má výhodnú polohu v strednej Európe a výborné letecké spojenie s medzinárodným letiskom Schwechat, a teda napojením prakticky na celý svet. Okrem toho má naše hlavné mesto autenticitu kultúry strednej Európy, je to dynamicky sa rozvíjajúca metropola s kompaktným centrom, kde je všetko blízko,“ hovorí štatutár občianskeho združenia za vybudovanie NKKC Miroslav Križan.
Potenciál v Bratislave vidí aj šéf eventovej agentúry Next Level Aleš Burger. Podľa neho by sa mesto uplatnilo najmä pri organizovaní menších kongresov, ktoré sú na rozdiel od tých vo Viedni menej nákladné.
„Hlavné mesto Slovenska má potenciál, ale naozaj by som ho nepreceňoval. Môže mať svoje výhody vzhľadom na lokalitu. Pred Viedňou jej dajú iste prednosť firmy s obmedzenejším rozpočtom, ale žiadne Las Vegas strednej Európy by som neočakával,“ uzatvára A. Burger, ktorý so svojou firmou organizuje hromadné podujatia na Slovensku a v Česku.
Čo
prinesie Slovensku NKKC?
Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) by
Bratislave a Slovensku prinieslo medzinárodnú prestíž a milióny
eur do verejného rozpočtu. V súčasnosti sme poslednou krajinou
v Európe, ktorá nemá vybudované podobné centrum, a veľké
medzinárodné kongresy nás obchádzajú. Aj keď samotné centrum bude
pravdepodobne stratové, ekonomika, ktorá sa vytvorí v nadväznosti na
centrum, prevýši prevádzkové straty. Podľa štúdie audítorskej spoločnosti
EY by NKKC malo vytvoriť ekonomiku v objeme 85 miliónov eur ročne
a súčasne vytvorí tisíc nových pracovných miest. Štát chce prispieť
sumou maximálne 60 miliónov eur. O umiestnenie centra sa uchádzajú
developeri z Immocap Group a J&T, záujem má aj výstavisko
Incheba.
