Bonzovať sa oplatí. Spoluprácou si obvinení môžu pomôcť

Dokázali by orgány činné v trestnom konaní odhaliť organizované zločinecké skupiny bez pomoci „zvnútra“ alebo nie? Reč je o takzvaných kajúcnikoch alebo spolupracujúcich obvinených, ktorí svedčia proti niekdajším spolupáchateľom. Najväčšou otázkou zostáva, či sa dá dostatočne rozlíšiť osobná motivácia obvinených zabezpečiť si vlastný prospech od snahy pomôcť pri vyšetrovaní organizovaných skupín. Odborníci na trestné právo, ktorých oslovil TREND, hovoria, že motivácia páchateľov sledovať svoj vlastný cieľ je logická. Podľa väčšiny z nich ponúka trestné konanie dostatok možností, ako ku kajúcnikom pristupovať.

Zákon umožňuje páchateľom kedykoľvek počas trestného konania pristúpiť na spoluprácu. V praxi sú následne často vyčlenení na samostatné konanie, pričom v tom pôvodnom figurujú ako svedkovia. Otázne teda je, či by sa nemal upraviť čas, v ktorom by bolo možné pre obvinených alebo obžalovaných začať spolupracovať. Následne by sa mohli stanoviť aj limity pre zmiernenie ich prípadného trestu. Trest sa v prípade spolupráce odvíja aj od toho, aký význam mali poskytnuté informácie.

Procesný postup

Bývalá elitná prokurátorka a momentálne členka Súdnej rady SR Eva Mišíková pre TREND hovorí, že zákon umožňuje dva postupy. V prípade kajúcnikov legislatíva aj logika predpokladajú, že budú sledovať svoj vlastný prospech. Je preto úlohou orgánov činných v trestnom konaní informácie od nich dostatočne preveriť. „Existuje možnosť odložiť vznesenie obvinenia proti konkrétnej osobe v prípadoch, keď sa rozhodnú páchatelia spolupracovať už po začatí stíhania vo veci. Alternatívou je, ak sa niekto rozhodne vypovedať až po tom, ako je proti nemu samotnému vznesené obvinenie.“