Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND.
Razantný boj Európskej centrálnej banky proti inflácii výrazne podporil kurz eura. Slovákom môže znížiť výnosy dolárových investícií, pri výletoch za hranice však dokážu ušetriť. Upozornila na to investičná platforma Portu. Vojna na Ukrajine a energetická kríza donútili ECB zvýšiť úrokové sadzby a so zvyšovaním úrokov začala európska mena posilňovať. Z úrovne necelého dolára za euro sa európska mena dostala cez hranicu 1,10 dolára za euro.
„Doláru neprospieva ani zlepšenie nálady na finančných trhoch, ktorá znižuje dopyt po bezpečných investíciách, za akú sa pokladá aj americká mena. Euro tak má dobre našliapnuté, aby voči doláru ďalej posilňovalo,“ konštatoval analytik platformy Portu Marek Malina. Vývoj kurzu nemá vplyv iba na investície, ale aj na dovolenky či nákupy v zahraničí.
V tomto kontexte môže byť podľa Portu pre Slovákov zaujímavé napríklad Maďarsko. Forint sa však voči euru oslabuje dlhodobo. „Zatiaľ čo v roku 2012 ste za euro dostali menej ako 300 forintov, v októbri minulého roka to bolo až 430,“ priblížil M. Malina. Hoci od októbra 2022 sa klesajúci trend zvrátil, kurz maďarskej meny je pre Slovákov stále výhodný. Podobný trend voči euru má aj poľský zlotý, ktorý sa za desať rokov oslabil asi o 13 percent.
Z tejto tendencie sa vymyká Česko, kde sa medzi rokmi 2010 a 2020 kurz meny pohyboval medzi 25 až 27 korún za euro, potom však koruna posilnila asi o 10 percent. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje cenovú výhodnosť jednotlivých dovolenkových destinácií, je miestna inflácia. „Ešte v roku 2015 ste dostali za jedno euro menej ako tri turecké líry, dnes je to už 21 lír,“ pripomína v tejto súvislosti analytik Portu. V Turecku je totiž už niekoľko rokov dvojciferná inflácia.
Obnoviteľné zdroje energie zatiaľ nezabezpečujú stabilitu siete
Ak chceme dekarbonizovať, menej emitovať a vyrábať zelené produkty, potrebujeme na to aj zelenú energiu. Je však otázka pre výrobcov energie, politikov a spotrebiteľov, ako sa k obnoviteľným zdrojom energie dostať a neohroziť pritom konkurencieschopnosť európskych spoločností a stabilitu siete. Potrebné riešenia by mohla namiesto regulácií zabezpečiť technologická konkurencia. Odznelo to na konferencii Free Market Road Show 2023, ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.
„Obnoviteľné zdroje ako vietor a slnko nie sú zdroje, ktoré zabezpečia stabilitu siete,“ uviedol viceprezident U. S. Steel Miroslav Kiraľvarga. Pripomenul, že energetická náročnosť oceliarskeho priemyslu je vysoká. Napriek trendu prechádzania na iné zdroje energie je podľa neho nevyhnutné zabezpečenie stability elektrickej siete pre obyvateľstvo, biznis a priemysel. „Potrebovali by sme možno viacej času zistiť, ktoré zdroje tú stabilitu zabezpečia. Určite jadro k nim patrí, ale takisto k tomu patrí aj uhlie, takisto k tomu patrí zatiaľ aj plyn,“ uviedol M. Kiraľvarga.
Európa sa musí vzchopiť
Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová vyzvala Európsku úniu na aktívnejšie riešenie jej dlhodobých štrukturálnych problémov, akými sú demografia a produktivita. Dôvodom na spokojnosť nemôže byť iba to, že sa nenaplnil najhorší scenár, uviedla s odkazom na energetickú krízu. Vlády v EÚ potrebujú obmedziť byrokraciu, zlepšiť systémy vzdelávania a viac investovať do vedy a výskumu, povedala šéfka MMF.
Varovala aj pred hrozbou rozdelenia sveta na súperiace bloky a vyzvala na posilnenie multilaterálnej spolupráce. Fragmentácia v medzinárodnom obchode by podľa nej mohla vymazať až sedem percent globálneho hrubého domáceho produktu, čo zhruba zodpovedá spojenému ročnému výkonu nemeckej a japonskej ekonomiky. MMF aktuálne predpovedá EÚ tohtoročný rast na úrovni 0,7 percenta, čo je výrazne menej ako 3,7 percenta v roku 2022.
ECB znižuje sadzby už pomalšie
Európska centrálna banka spomalila tempo zvyšovania sadzieb, ale neprerušuje cyklus sprísňovania menovej politiky, uviedla jej šéfka Christine Lagardová po zasadnutí Rady guvernérov. ECB v súlade s očakávaniami poľavila v sprísňovaní menovej politiky, keď zvýšila hlavné úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu namiesto obvyklého pol boda. Kľúčová sadzba pre hlavné refinančné operácie tak 10. mája stúpla na 3,75 percenta. Inflácia v eurozóne sa v uplynulých mesiacoch síce znížila, ale základné cenové tlaky zostávajú silné, odôvodnila ECB svoje rozhodnutie.
Reálne tržby maloobchodu klesli
V marci 2023 ďalej medziročne klesli tržby maloobchodu v stálych cenách, a to o šesť percent. „V spotrebnom správaní domácností sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie a klesajúcich reálnych príjmov. Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák k údajom Štatistického úradu SR. Vysvetlením by podľa neho mohlo byť preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším alternatívam.
Pokles cien nehnuteľností môže pokračovať
Sťažený prístup k hypotékam v kombinácii s vyčkávaním na pokles cien spôsobil zabrzdenie trhu novostavieb aj starších nehnuteľností. Situácia sa v ďalších mesiacoch zrejme nezmení a pokles cien nehnuteľností môže pokračovať. Je však málo pravdepodobné, že by tento rok dosiahol viac ako 10 percent, predpokladá finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Reagoval tak na údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska.
Ponukové ceny nehnuteľností na Slovensku podľa nich v prvom štvrťroku opäť klesli, medzikvartálne o 3,9 percenta. „Napriek tomu, že sa tempo poklesu oproti štvrtému kvartálu 2022 zdvojnásobilo, stále je to výrazne menej ako očakávania potenciálnych kupujúcich,“ zhodnotil analytik. Upozornil, že zásadné zabrzdenie trhu sa najviac prejavuje v segmente novostavieb.
Podľa údajov realitných kancelárií sa až v tretine nových rezidenčných projektov nepredal ani jeden byt a dopyt je najnižší za posledných 15 rokov. Pri starších nehnuteľnostiach vníma na trhu dve tendencie. V jednotlivých prípadoch sa môžu vyskytnúť cenové zľavy až 20 percent, ak je predávajúci pod časovým tlakom. V opačnom prípade majitelia bytov čakajú na oživenie dopytu.
„Slovensko tak smeruje k českému scenáru, kde sa pri vysokej cene hypoték trh zabrzdil a zároveň sa cenový pokles zastavil pred priemernou desaťpercentnou hranicou. Preto neočakávam, že by v tomto roku medziročne klesli ceny nehnuteľností v priemere o 10 percent,“ dodal M. Búlik.
Nový plán pre Slovalco
Dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman po prerušení výroby hliníka vo firme Slovalco rokoval s jej vedením a jedným z akcionárov o novom perspektívnom výrobnom programe. Uviedol to v televíznej diskusii, ale nespresnil, o akú výrobu by malo ísť. Má však vyhovovať kvalifikácii pracovníkov podniku.
Digitálna doba a odbory
Jednou z hlavných výziev odborov je zmena trhu práce v súvislosti s digitalizáciou a robotizáciou. Odznelo to na konferencii Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Budúcnosť práce v 21. storočí. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová uviedla, že o práci sa v SR hovorí najmä v technologických súvislostiach, nedostatočná pozornosť sa však venuje sociálnym dosahom. Hrozbou je podľa nej posilňovanie flexibilizácie a prekarizácie práce a oslabovanie sociálneho štátu. Formou prekérnej práce je napríklad platformová práca bez sociálnej ochrany zamestnanca.
3 percentá
Ministerstvo financií v súlade s ústavným zákonom o dlhovej brzde zaviazalo tri percentá výdavkov v rozpočte. Ide o 709 miliónov eur, ktoré získa z pripravenej rezervy pre štátne podniky na sanáciu dôsledkov energetickej krízy.
5,24 milióna eur
Európska komisia dočasne zakázala dovoz pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien z Ukrajiny. Opatrenia budú doplnené finančnou podporou vo výške 100 miliónov eur, z ktorej SR pre svojich poľnohospodárov získa 5,24 milióna eur.
1 225 bytov
Solárnu energiu na vykurovanie využíva 1 225 bytov z celkového počtu takmer 2,24 milióna bytov v SR zaznamenaných pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov 2021, teda 0,05 percenta. V roku v roku 2011 bolo takých bytov 635.
5,75 miliárd eur
Koncern Volkswagen dosiahol v prvom kvartáli prevádzkový zisk 5,75 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 32 percent. Tržby sa zvýšili o 22 percent na 76,20 miliardy eur a výsledky sú lepšie, než očakávali analytici.
Ďalšie dôležité správy
