Dôležitou súčasťou snahy Európskej únie o znižovanie závislosti od fosílnych palív a zabránenie vzniku emisií skleníkových plynov sú okrem iných alternatív biopalivá. Tým, že sa vyrábajú z biomasy a odpadu, prispievajú k ich obnoviteľnosti a ekologickému prínosu. Bez nich môže Európska únia (EÚ) dosiahnuť dekarbonizačné ciele členských krajín v doprave len ťažko.
Kľúčové obnoviteľné zdroje
Biopalivá patria k obnoviteľným zdrojom energie. Pojem biopalivá sa používa na označenie kvapalných palív. Ich rozvoj nastal v druhej polovici 20. storočia, keď prostredníctvom nich krajiny, ktoré čelili ropnej kríze, nahradili spotrebu fosílnych palív. Tento krok zároveň podporil poľnohospodársky sektor tým, že vytvoril nový dopyt po plodinách.
So zvyšujúcim sa povedomím o klimatických zmenách sa biopalivá stali súčasťou stratégií na dekarbonizáciu dopravy. Podstata biopalív spočíva v tom, že celkový objem emisií skleníkových plynov v atmosfére ich využívaním nenarastá, respektíve narastá minimálne. V prípade biometánu vyrobeného z hnoja dokonca klesá.
Slovenský biopalivový sektor produkuje kvapalné biopalivá takzvanej prvej generácie, ale aj biopalivá na báze odpadov a zvyškov. Prvogeneračné palivá sa vyrábajú z kukurice, zo slnečnice a z repky olejnej. Výroba z poľnohospodárskych plodín zahŕňa extrakciu rastlinných olejov alebo cukrov z týchto plodín.
Suroviny s obsahom cukrov alebo škrobov sa spracovávajú fermentáciou na bioetanol a suroviny s obsahom oleja transesterifikáciou na bionaftu. Druhogeneračné alebo odpadové biopalivá sa vyrábajú z poľnohospodárskych zvyškov, použitého kuchynského oleja či z odpadu.
Fosílne palivá sa, naopak, vyrábajú z ropy, ktorá sa ťaží zo zeme. Pri jej ťažbe často dochádza k únikom metánu, čo je skleníkový plyn s 30-násobne väčším otepľovacím účinkom na atmosféru ako oxid uhličitý (CO2). Následne sa ropa spracuje do produktov ako nafta alebo benzín a ich spálením sa uvoľnia nové emisie CO2, ktoré boli predtým uchované v geologických ložiskách vo forme ropy.
„Rastliny pri svojom raste absorbujú CO2 z atmosféry. Týmto spôsobom v rámci životného cyklu biopaliva v atmosfére koluje ten istý uhlík,“ zdôrazňuje generálny tajomník Združenia pre výrobu a využívanie biopalív (ZVVB) Radoslav Jonáš.
Riešením je mix palív
Kým biopalivá sú obnoviteľným zdrojom energie, fosílne palivá predstavujú neobnoviteľný zdroj, ktorý raz v budúcnosti ľudstvo vyčerpá. V tejto rovine však zároveň nemožno poprieť, že ešte dosť dlho budú hrať dôležitú úlohu pri pokrytí základnej potreby energie v doprave.
„Naopak, biopalivá pochádzajú z obnoviteľných zdrojov a hlavne znižujú emisie skleníkových plynov v ovzduší. A to nielen tým, že sa šetrí benzín a nafta ich primiešaním či úplným nahradením, ale v prípade výroby bioplynu aj tým, že spracovaním hnoja obmedzujeme emisie metánu, ktorý by inak unikol do atmosféry,“ zdôrazňuje odborník.
Znižovanie emisií skleníkových plynov v ovzduší je zásadný cieľ EÚ do budúcnosti a treba ho uchopiť reálne a prakticky. Preto sú výrobcovia biopalív presvedčení, že ich produkty majú zásadný prínos a spolu s mixom ďalších obnoviteľných a nízkoemisných palív sú jedinou možnou cestou k udržateľnému riešeniu. Príkladov za biopalivá je niekoľko.
V súčasnosti sa čistá nafta (B0) ako pohonná látka na Slovensku nepoužíva. Podľa požiadaviek právnych predpisov musí obsahovať obnoviteľnú zložku, ktorou je bionafta. Označenie B0, B7, B100, B20, B30 znamená, koľko objemových percent bionafty palivo obsahuje.
„Kým v prípade B100 ide o čistú bionaftu, palivá B30 či B20 obsahujú 30 alebo 20 percent bionafty, a teda 70 či 80 objemových percent nafty. Bežná nafta má označenie B7, pričom obsahuje sedem objemových percent bionafty,“ vysvetľuje R. Jonáš.
Ekoprínos biopalív
Palivo B100 je stopercentne obnoviteľné palivo vyrobené z rastlinného oleja alebo z použitého kuchynského oleja, teda z odpadovej suroviny. Množstvo produkovaných skleníkových plynov sa meria v jednotke zvanej „gramy ekvivalentu CO2 na megajoule“ (gCO2eq/MJ).
Emisie klasickej fosílnej nafty z celého životného cyklu predstavujú 95,1 gramu CO2/MJ, čo sú približne štyri kilogramy CO2 na liter fosílnej nafty. Oproti tomu palivo B100 z rastlinného oleja má emisnú stopu 33 gramov CO2/MJ, teda okolo 1,2 kilogramu CO2 na liter paliva. V prípade B100 vyrobeného z použitého kuchynského oleja je emisná stopa dokonca ešte nižšia.
„Je to len okolo 10 gramov CO2/MJ, čiže okolo 0,3 kilogramu CO2 na liter spomínaného biopaliva. Rozdiel je teda veľký. V prípade B100 z odpadového oleja dochádza k zníženiu emisií CO2 až o 90 percent,“ zdôrazňuje generálny tajomník R. Jonáš.
Náklady na výrobu biopalív závisia od ceny vstupných surovín a nákladov na ich spracovanie. Ich výroba je finančne nákladnejšia, preto je ich cena vyššia ako pri fosílnych palivách. Dva hlavné faktory ceny biopalív sú ceny vstupných surovín a ceny energií – elektriny a zemného plynu. Zároveň sú rovnako daňovo zaťažené spotrebnou daňou ako fosílne napriek tomu, že sú ekologickejšie. R. Jonáš vidí a autoritám spolu s kolegami navrhuje tri možnosti, ako znížiť cenu biopalív.
„Znížením ich daňového zaťaženia a zohľadnením ich nižšej emisnej stopy alebo zavedením obchodovania s prebytkami dodanej obnoviteľnej energie nad stanovený mandát. A po tretie, vyšším zdanením fosílnych palív, čím sa zohľadní ich vyššia emisia skleníkových plynov, čo by však z pohľadu spotrebiteľa nebolo najrozumnejšie,“ dodáva expert.
Využitie bionafty
Použitie bionafty v praxi je reálne v prípade nákladnej i osobnej automobilovej dopravy, železničnej dopravy (pre rušne), ako aj v poľnohospodárstve (pre traktory a kombajny). Podľa R. Jonáša nie je ťažké zaviesť ju bez veľkých investícií a z pohľadu používateľa sa takmer nič nemení.
„Na to poukazujeme v našom pilotnom projekte biojazda.sk,“ dodáva s tým, že firma nepotrebuje meniť správanie, jazdiť iným spôsobom alebo napríklad riešiť dojazd áut. „Samozrejme, je nutné mať autá, kamióny alebo napríklad poľnohospodársku techniku s motorom, ktorý je vyrobený na používanie týchto palív.“
Tradiční výrobcovia nákladných áut a kamiónov ako Scania, Renault, Volvo či MAN ponúkajú vozidlá plne uspôsobené na použitie stopercentného biodiesla. Ich obstarávacia cena je nižšia ako pri elektrokamiónoch a majú násobne vyšší dojazd.
V prípade áut a strojov na B20 alebo B30 je cena približne rovnaká ako pri ostatných, v prípade B100 je cena mierne vyššia oproti dieselovým variantom. Zároveň sa spotreba paliva zásadne nezvyšuje. „Porovnania z prevádzky kamiónov ukázali, že spotreba B100 bola rovnaká ako pri klasickej nafte.“
Pomoc štátu je nutná
Pre bežného prevádzkovateľa flotily áut je najdôležitejšou motiváciou cena. Preto je, žiaľ, šetrenie emisií skleníkových plynov a životného prostredia pri súčasnom systéme druhoradé. „Z toho dôvodu treba súčasný systém zmeniť a urobiť ho environmentálne motivovanejším,“ zdôrazňuje R. Jonáš s tým, že biopalivá sú dostupné a predstavujú ekonomické riešenie ozeleňovania dopravy.
Využívanie takýchto palív sa dá nájsť aj v zahraničí, napríklad vo Francúzsku je približne šesť percent vozového parku nákladných vozidiel jazdiacich na stopercentný biodiesel (dokonca aj pri osobných autách tam rastie popularita E85, čo je zmes benzínu a etanolu s 85-percentným podielom etanolu).
Palivo B30 vo Francúzsku dokonca možno nájsť aj na verejných čerpacích staniciach. V Južnej Amerike je už desaťročia štandardom spaľovanie palív s vyšším podielom biozložky aj v osobných vozidlách.
„Kľúčovým aspektom, na základe ktorého si dopravca či spotrebiteľ volí palivo, je jeho cena. Celkové náklady na používanie alternatívnych palív sú dnes v zásade vyššie a je úlohou štátu, aby spotrebiteľov motivoval vyberať palivo šetrnejšie k životnému prostrediu.“
Zároveň R. Jonáš pripomína, že členské štáty EÚ by mali smerovať k vyrovnávaniu podmienok na podporu rôznych technológií v súlade s princípom technologickej neutrality. Nemá dochádzať k vytváraniu neprirodzeného prostredia, kde je jedna technológia umelo preferovaná na úkor druhej.
„Obmedzovanie férovej súťaže na voľnom trhu vedie v dlhodobom horizonte k obmedzovaniu hospodárskeho rastu,“ dodáva. Pri odvážnych cieľoch sú teda potrebné všetky dostupné alternatívy a pri takých ambicióznych dekarbonizačných cieľoch v doprave je pre každú dosť miesta.
Článok je súčasťou seriálu Ekologická doprava, ktorého partnerom je spoločnosť Envien Group.
- Projekt biojazda.sk
- Podstatou už niekoľko rokov trvajúceho projektu spojeného s informačnou kampaňou je ukázať, že je reálne a ekonomicky udržateľné používať biopalivá ako plnohodnotnú náhradu fosílnych palív. Hlavnými partnermi projektu biojazda.sk sú spoločnosti Yellow Express – prevádzkovateľ kamiónov na B100, RT LOGISTIC– prevádzkovateľ rušňa na B100, Meroco – prevádzkovateľ flotily osobných vozidiel jazdiacich na palivo B30, Exata Group – prevádzkovateľ traktorov a kombajnov jazdiacich na palivo B20, a združenie ZVVB.
Ďalšie dôležité správy
