Od Astry cez Pfizer po Sputnik: Veľké porovnanie vakcín

Antibiotiká a očkovanie. V celej histórii medicíny si pozornosť zaslúžia najmä tieto dva objavy, ktoré stoja za záchranou miliárd ľudských životov a pre pozitívny efekt na zdravie ľudstva nemajú obdobu. Len málokto si v súčasnosti uvedomuje, nakoľko ohrozený bol život detí pri narodení ešte pred sto rokmi. Podľa údajov historikov do prvého roka bežne zomrelo každé štvrté dieťa. Dospelosti sa dožilo iba každé druhé. Zmena prišla až s príchodom antibiotík a očkovania.

Najlepší liek

Posledný rok ľudstvo hľadá v zhone zázračné lieky proti covidu. Skúša drahé inovatívne lieky, ale aj tradičné liečivá určené proti komárom, reume či parazitom. Skutočný posun ľudstva v boji s novým koronavírusom v poslednom roku však nastal až s príchodom očkovacej látky. Potvrdilo sa, že najlepším liekom proti akejkoľvek chorobe je ľudské telo.

Očkovanie poskytne ľudskému telu nepriateľa, ktorého je možné poľahky poraziť. Očkovacia látka zanesie do tela paralyzovaný patogén v dávke, ktorá ľudskému organizmu pomôže vytvoriť si imunitu v priebehu niekoľkých týždňov. Človek sa tým vyhne situácii, že jeho imunitný systém prevalcuje obrovské množstvo agresívneho vírusu, na ktorý jeho telo nie je pripravené. Keď po zaočkovaní ľudský organizmus infikuje skutočný vírus, imunitný systém už vie, ktoré protilátky má budovať. Reakcia je rýchla a silná – človek si ani neuvedomuje, že jeho organizmus s vírusom bojuje. Hodnota vakcín je pre ľudstvo nevyčísliteľná. Otázkou by nemalo byť, či sa očkovať, ale skôr akou vakcínou sa dať zaočkovať.

Tradičná cesta

Keď sa objavil SARS-CoV-2, odbornej verejnosti bolo zrejmé, že hlavnou zbraňou ľudstva proti novému vírusu môže byť všeobecné očkovanie. Do boja s koronavírusom sa okamžite pustili veľké a tradičné farmaceutické spoločnosti, ale aj malé a inovatívne biotechnologické firmy. Na začiatku vôbec nebolo zrejmé, či očkovacie látky budú mať úspech. Neistotu vytvárali negatívne skúsenosti z boja s chorobami, ako je HIV či malária, proti ktorým stále neexistujú účinné vakcíny napriek dekádam ľudskej snahy.

Tradičná metóda výroby vakcín je aplikovať do tela neaktívny, mŕtvy alebo oslabený vírus. Doteraz sa na tomto princípe vyrábajú očkovacie látky proti osýpkam či detskej obrne. Oslabený vírus vznikne úpravou genómu vírusu tak, aby sa tvorba jeho povrchových proteínov narušila. Povrchové proteíny sú látky, pomocou ktorých sa vírus pripojí na receptory ľudskej bunky. Pomocou nich sa dostane do jej vnútra a vypustí do nej svoju RNA. Ľudská bunka začne produkovať vírusy. Všetky vakcíny sa preto snažia útočiť práve na povrchové proteíny koronavírusu.

Aby tradičné vakcíny zabránili replikácii vírusu, môžu využívať mŕtve alebo neaktívne vírusy. Tie vznikajú tak, že vplyvom chemických látok alebo tepla sa vírusy zbavia infekčnosti. Je to však náročný proces, najmä s ohľadom na čas. Metódou neaktívnych patogénov sa vyrábajú vakcíny od dvoch čínskych spoločností Sinovac a Sinopharm. Ich neaktívne vírusy nedokážu infikovať ľudské bunky a replikovať sa, spustia však imunitnú reakciu ľudského tela. Výsledky tretej fázy klinického skúšania čínskych vakcín zatiaľ buď neprebehli, alebo neboli kompletne zverejnené, čo poukazuje na zdĺhavosť tradičného procesu výroby vakcín, ktorý bežne trvá dlhé roky.

Vírusový vektor

Na jar minulého roka vedci ohlásili, že k tradičnej výrobe vakcín pribudnú nové spôsoby. Už 50 rokov sa pracuje na novej metóde výroby vakcíny s názvom vírusový vektor. Ide o úplne iný spôsob tvorby očkovacej látky, keď sa namiesto pôvodného patogénu použije neškodný adenovírus, ako napríklad vírus prechladnutia. Ten môže mať ľudskú alebo zvieraciu formu. Adenovírus sa geneticky upraví tak, že sa doň vložia informácie na tvorbu povrchového proteínu koronavírusu.

Keď sa upravený adenovírus dostane do ľudského tela, ľudská bunka ho pohltí. Vírus cestuje ďalej do jadra bunky, ktorá z neho vyrobí RNA. Na základe tejto genetickej informácie začne samotná ľudská bunka produkovať povrchové proteíny koronavírusu. Tie sa dostanú na povrch ľudskej bunky. Vtedy sa naštartuje imunitný systém, ktorý začne s bunkami obsahujúcimi nové proteíny bojovať. Na proteíny bunky sa nadviažu protilátky, ktoré ich označia ako určené na deštrukciu.

Na základe vírusového vektora boli vytvorené vakcíny od spoločností AstraZeneca, Johnson & Johnson či čínskej CanSino Biologics. Na rovnakom princípe pracuje ruský Sputnik V. Táto metóda je omnoho perspektívnejšia, keďže cieli iba na výrobu presne špecifikovaných protilátok, a zároveň omnoho rýchlejšia, keďže nové vakcíny ohlásili už pol roka po vzniku pandémie. Metóda vírusového vektora sa doteraz používala najmä vo veterinárstve. U ľudí ju použili pri prepuknutí epidémie eboly v Afrike.

Geopolitické riziká

Prieskum spoločnosti Focus pre televíziu Markíza z konca februára ukázal, že po Pfizeri je druhá najprijateľnejšia vakcína pre Slovákov ruský Sputnik V. Ten je prijateľný pre väčšinu opýtaných a neprijateľný pre tretinu z nich. Práve ruskú vakcínu už koncom augusta minulého roka ohlásili ako prvú účinnú očkovaciu látku, a to napriek tomu, že v tom čase ešte neprebehla ani posledná kritická fáza klinického skúšania. O pol roka neskôr sa objavila v prestížnom medicínskom časopise Lancet štúdia, ktorá naznačovala, že účinnosť vakcíny je vysoká, takmer na úrovni 92 percent. Je veľmi pravdepodobné, že ruská vakcína je kvalitná a účinná. Jej účinnosť však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude príliš odlišná od podobných vakcín vyrábaných na báze vírusového vektora, ako je AstraZeneca či Johnson & Johnson. Napriek predpokladanej účinnosti vakcíny Sputnik V údaje z jej skúšania nezverejnili štandardným spôsobom. Či sú to vakcíny ruské, alebo čínske, ich transparentnosť je omnoho nižšia než v prípade západných krajín. Keďže tieto vakcíny sú súčasťou významných geopolitických hier, opatrnosť s ich používaním je namieste. Malo by byť preto štandardnom, aby o nich rozhodla nadnárodná lieková agentúra na výsostne odbornej báze.

Mediátorová RNA

Najväčším hitom pandémie covidu sa stala metóda výroby vakcín založená na mediátorovej ribonukleovej kyseline (mRNA). Kým vírusový vektor obišiel nutnosť využiť pôvodný vírus a použil iba jeho genetickú sekvenciu vloženú do adenovírusu, nové vakcíny na báze mRNA preskočili aj nutnosť použiť adenovírus. Genetickú informáciu o tvorbe povrchového proteínu prenášajú pomocou mediátorovej RNA priamo do jadra ľudskej bunky. Na základe tejto genetickej informácie začne vakcína sama produkovať proteíny vírusu. Keď imunitný systém deteguje cudzie látky, okamžite sa s nimi pustí do boja. Na zá-klade mediátorovej RNA začali svoje vakcíny produkovať spoločnosti Pfizer/BioNTech a Moderna. Čoskoro by sa k nim mala pridať nemecká vakcína CureVac.

Problém s touto metódou dlhodobo spočíval v obmedzených možnostiach, ako dopraviť do ľudskej bunky mRNA, pretože ribonukleová kyselina je veľmi krehká. Na to, aby prežila transport vo vakcíne a rovnako cestu do ľudskej bunky, musí byť obalená až štyrmi rôznymi druhmi tuku. Vakcína tak spočíva na lipidových nanočasticiach, ktoré zabraňujú tomu, aby ľudské enzýmy našli a zničili RNA, ktorá sa nachádza mimo buniek.

Metóda využitia mRNA sa ukázala ako suverénne najrýchlejšia – nová vakcína, ktorá bude obsahovať potrebnú genetickú informáciu, môže vzniknúť do niekoľkých týždňov. Už na tento rok je naplánovaná výroba niekoľkých miliárd -mRNA- vakcín, čo si vyžaduje obrovské množstvo lipidov. Ich nedostatok by mohol produkciu vakcín ohroziť. Niektoré farmaceutické spoločnosti, napríklad Merck, ktorému výroba vlastnej vakcíny nevyšla, pomáhajú práve pri výrobe potrebných lipidov. Tieto problémy ukazujú, že výroba mRNA vakcín je nákladnejšia a komplikovanejšia než výroba očkovacích látok založených na vírusovom vektore.

Obavou pri očkovaní novou vakcínou môže byť jej bezpečnosť. Pred potenciálnymi neznámymi rizikami mRNA vakcín varujú najmä Číňania. Odvolávajú sa pritom na riziko alergickej reakcie. A skutočne, po podaní vakcíny už zaznamenali viacero prípadov anafylaktickej reakcie. Priemerne ide o jednu reakciu na stotisíc očkovaní. Vo väčšine prípadov sa reakcia objaví do štvrťhodiny od očkovania. Napriek tomu, že mRNA vakcína sa v súčasnosti masovo podáva prvýkrát, klinické skúšania sa uskutočňujú vyše desať rokov. Keby s ňou bol nejaký dlhodobejší problém, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa to už bolo prejavilo.

Moderna vystrelila

Pred rokom sa akcie spoločnosti Moderna obchodovali nižšie než akcie konkurenčných spoločností Pfizer či Merck. Úspech vakcíny od Pfizer/BioNTech spôsobil nárast hodnoty akcií spoločnosti Pfizer o vyše 20 percent. Merck pre svoje zlyhanie s vakcínou získal iba sedem percent. Prekvapila malá firma Moderna, ktorá doteraz prakticky nemala svoj trh. Dokázala potešiť investorov a jej akcie vzrástli o vyše 400 percent. (ri)

Proteínové vakcíny