Ako využiť mlyny na biznis s pridanou hodnotou

Skoro na konci dediny Doľany, ktorá leží pod Malými Karpatmi, je pri potoku pekná brána, za ktorou je skrytý priestranný dvor so stodolou, starým mlynom aj rodinným domom. Víta nás Ervín Demovič, ktorý stál za jeho obnovou aj myšlienkou spojiť svoje vinárske povolanie s 300-ročným mlynom.

Ako milovník histórie vie o mlyne takmer všetko. Naposledy sa v ňom mlelo v 50. rokoch minulého storočia. Demovičovci ho kúpili od rodiny Straškovcov, ktorá ho vlastnila aj na ňom mlela. Posledný mlynár bol Karol Straška.

„Keď sme ho v roku 2002 kúpili, mlyn bol zanedbaný. Museli sme ho najprv vyčistiť a časť sme zbúrali. Tam si dcéra postavila dom,“ spomína E. Demovič. Podnikatelia hľadali pôvodne priestory na výrobu vína. Predtým predávali len hrozno a jeho výkupné ceny boli také nízke, že sa im to neoplatilo. Pamiatkari síce chceli mlyn vyhlásiť za technickú pamiatku, ale napokon to neurobili. To dalo majiteľom voľnejšiu ruku pri jeho prestavbe, hoci sa snažili zachovať jeho pôvodnú podobu aj genia loci.

1. Investície do mlyna aj vína

Rekonštrukcia trvala vyše dvanásť rokov, robili ju totiž svojpomocne. Vyčísliť celkové náklady si podnikatelia netrúfnu. „Najskôr sme investovali úspory, neskôr peniaze z predaja vína. Polovicu tvoril úver. Za tie roky to bolo najmenej 50-tisíc eur len na materiál. Okrem toho stovky hodín našej práce,“ odhaduje Tomáš Soós, spolumajiteľ vinárstva Vína z mlyna a zať E. Demoviča. Demovičovci žiadali aj o eurofondy, ale nikdy neboli úspešní.

T. Soós predpokladá, že investície do mlyna sa rodine nevrátia úplne. Očakáva návratnosť cez dopyt po ich víne. Po čase pri mlyne postavili aj vínnu pivnicu, lebo predaj vína bol pôvodný zámer a mlyn mal byť len pridaná hodnota. „Vďaka mlynu predávame všetko víno priamo z dvora. Aj keď mlyn nemelie, stále prináša hodnotu,“ hovorí E. Demovič.

• Pozrite si fotogalériu k mlynom využívaných na biznis