Napriek tomu, aké náročné časy svetový aj slovenský biznis zažíva, trh naďalej poskytuje nové príležitosti na obchodný rast. Kým niektoré firmy už využili zlomy a nové biele miesta na trhu, iné sa budú musieť naučiť akoby odznova podnikať a najmä sa zorientovať a zreálniť svoje ambície.
Takpovediac nasvietiť situáciu z viacerých strán a viac pracovať s externými pohľadmi a informáciami od odborníkov. Všetky vychýlenia na trhu prinášajú aj príležitosti, ktoré môžu byť mimoriadne zaujímavé a významným spôsobom akcelerovať rast firmy.
Trh už nebude ako kedysi
Firmy musia zmeniť spôsob, akým vyhľadávali a zazmluvňovali dodávateľov, pretože inak ohrozia svoj biznis. Mali by rozmýšľať inak, rozhodovať sa napríklad online na dennej báze, hľadať alternatívy či nakupovať v alianciách. Cieľom je diverzifikovať a zavádzať procesy, ktoré sú odolné proti rizikám, ktoré vzniknú, keď jeden dodávateľ môže dodávať len časť objednávky.
To však platí aj pre spoločnosti v dodávateľskom reťazci, ktoré v ostatných dvoch rokoch zažili nepoznané problémy a komplikácie na rôznych úrovniach. Ich cieľom musí byť to, aby sa v ďalších rokoch vyhli podobným výkyvom a neistotám v dodávkach materiálov či dielov, ktoré ohrozujú ich vlastný cash flow a objednávky.
„Situácia na trhu sa bude stále meniť, pričom nič sa zrejme nevráti do starých koľají a firmy by mali byť pripravené na to, že budú potrebovať aj alternatívnych dodávateľov. Aj preto budú musieť robiť rozhodnutia v danom momente a online, čo firme môže ušetriť alebo, naopak, inak prerobiť veľa peňazí,“ tvrdí direktor konzultingu poradenskej spoločnosti PwC Pavel Dvornák.
Dodáva, že problémom firiem je dnes to, že nie sú na-učené rokovať a obchodovať s garantovanými cenami. Inými slovami, spôsob práce, na ktorý boli nastavené doteraz, môže firmy pripraviť o kľúčové príležitosti, ak svoje fungovanie nebudú prispôsobovať zmenám a novým podmienkam.
A tie súvisia aj s dennou logistikou a vnútornými procesmi. Vidno to napríklad v doprave, kde existuje množstvo spôsobov, ako napríklad vďaka nákupným alianciám dokážu firmy ušetriť pätinu či dokonca tretinu nákladov, sú to nové riešenia, ktoré doteraz mnohí podnikatelia nemuseli poznať.
Firmy sa musia lepšie rozhodovať
A to platí aj opačne, keď odberateľské firmy boli zvyknuté zjednávať čo najlacnejšie ceny s jednou firmou na dennej báze. „Keď sme však navrhli spoločnostiam osloviť viacero firiem a navrhovali sme im brať aj časti dlhodobých kontraktov, zrazu dokázali v priebehu roka ušetriť pol milióna eur,“ konkretizuje P. Dvornák.
V čase, keď na Slovensko smeruje množstvo nových firiem a investícií, je zavádzanie inovatívnych prístupov pre firmy kľúčové. „Platí, že veľké firmy radšej majú zaistených zmluvných dodávateľov ešte pred tým, ako ich fabriky vo finálnej destinácii stoja. Ak sa však rozhodnú hľadať nových dodávateľov, tí poväčšine musia byť lacnejší alebo v niečom ojedinelí,“ konštatuje zo skúseností P. Dvornák.
Naznačuje pritom, že čo platilo kedysi, dnes úplne neplatí. Dlho totiž bola rozhodujúca cena a kvalita, dnes sa k týmto základným požiadavkám pridala najmä rýchlosť a flexibilita. Vzťahy v rámci dodávateľských reťazcov sa tak stali omnoho komplexnejšími. „Nemožno čakať, kým fabriky spustia svoje linky. Dodávateľský reťazec sa tvorí dávno predtým. Ten, kto je šikovnejší a rýchlejší, uspeje, kto sa rozhodne čakať, že ho niekto osloví, neuspeje,“ pripomína riaditeľ poradenskej divízie.
V dodávateľskom a subdodávateľskom reťazci netreba sústrediť na najväčších a najznámejších výrobcov, ale treba hľadať aj menšie či špecifické firmy, pri ktorých je priestor na vyššie marže a rast podnikania či diverzifikáciu obchodov a nákladov. Z viacerých analýz, ktoré PwC realizovalo pre väčších klientov, vyplynulo, že marže boli vyššie nie pri najväčších firmách, ale skôr pri stredných či dokonca malých firmách, potvrdzuje P. Dvornák.
Chyby vedú k vyšším cenám
Dodávateľský reťazec je preto po dvoch rokoch pandémie a s novými faktormi, ktoré priniesol vojnový konflikt na Ukrajine, v mnohom odlišný. Platí to aj o faktoroch konkurencieschopnosti jednotlivých firiem či ich spôsoboch komunikovania a denného fungovania. Týka sa to napríklad objednávok do zásob, na ktoré si mnohé spoločnosti po skúsenostiach s výpadkami zvykli.
Už sa nechcú spoliehať na jedného dodávateľa, a ak musia, objednávajú aj tovar, ktorý aktuálne nepotrebujú. To zvyšuje dopyt a tlaky v dodávateľskom reťazci. Najlepším príkladom je čipová kríza, ktorá vzišla práve z podobného pozadia.
Vytvárať efektívne kapacity a nastavovať ich správny manažment je preto niekedy ideálne z externého prostredia. Výkyvy v „supply chaine“ dnes totiž môžu byť extrémne práve pre rozkolísaný dopyt, ktorý často netvoria len reálne objednávky určené pre klientov, ale aj jeho pasívne časti na plnenie skladov, takpovediac pre istotu.
To všetko ovplyvňuje cenotvorbu tovaru, predlžovanie termínov dodávok, zneisťuje menej skúsené a menšie firmy v reťazci. Naopak, vytvára sa tak priestor na lepšie a efektívnejšie nastavenie manažmentu a správy objednávok u viacerých dodávateľov či diverzifikáciu strát, ak v prípade jednej firmy dôjde k zastaveniu činnosti.
Na podobných chybách sa pritom v ostatných dvoch rokoch popálili aj obrovské koncerny, ktoré svoje procesy nemenili celé dekády. Zásadnú zmenu pocítili pomerne rýchlo a ich chyby sa nakoniec presunuli až na koncových zákazníkov, ktorým nezdraželi len vozidlá a počítače, ale aj bežné služby.
Ďalšie dôležité správy
