Ako Slovensko (ne)zvládlo koronakrízu. Dôvera ľudí vo vládu dosiahla európske dno

Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera mohli mať jednoducho iba smolu. Začiatkom minulého roka prišla bez zaklopania koronakríza a spravila zo života celého Slovenska peklo. Koaliční politici budú tvrdiť, že toto peklo je rovnaké v iných krajinách. Opoziční zase, že vlády pod vedením OĽaNO svojou nekompetentnosťou situáciu dramaticky zhoršili. Respondenti prieskumu TREND Barometer v tom majú pomerne jasno: až dve tretiny z nich si myslia, že pôsobenie vlády v roku 2021 bola jedna veľká improvizácia. Tvrdé dáta a prieskumy im dávajú za pravdu. 

Medzi najhoršími

Od polovice júna do polovice júla sa v celej Európskej únii konal pravidelný prieskum verejnej mienky. Takzvaný jarný Eurobarometer priniesol pohľad Európanov na zvládanie druhej vlny covidu. Týkal sa aj aktuálnej ekonomickej, finančnej a politickej situácie. Pre Slovensko prieskum nedopadol lichotivo. 

Čo sa týka všeobecnej situácie v krajine, iba jedno percento Slovákov ju považovalo za veľmi dobrú. Naopak, za veľmi zlú ju považovala viac ako pätina Slovákov. Krajina sa tak v tomto parametri zaradila na chvost Európskej únie, keď horšie situáciu vnímali už iba Bulhari a Gréci. Priemer respondentov krajín EÚ, ktorí vnímali situáciu ako veľmi zlú, dosiahol úroveň jedenásť percent. Všetky okolité krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko zaznamenali ešte pozitívnejšie hodnoty. Slovensko sa v negatívnom vnímaní situácie stalo regionálnym extrémom.

Problematické vnímanie existujúceho stavu je kombináciou negatívneho pohľadu na ekonomickú, sociálnu a politickú realitu. Čo sa týka ekonomickej situácie, ako zlú ju hodnotili takmer tri štvrtiny obyvateľov Slovenska. Horšie ju vnímajú iba obyvatelia šiestich krajín európskej dvadsaťsedmičky, najmä Taliani, Španieli a Gréci. Susedia Slovákov sa pohybovali okolo priemeru Európskej únie, kde situáciu ako zlú hodnotila len tesná väčšina respondentov. Slovensko patrilo medzi najhoršie krajiny EÚ aj v ostatných hodnoteniach, ako je finančná situácia domácností alebo situácia v zamestnanosti.

No nešlo iba o ekonomické vnímanie. Národnej vláde na Slovensku dôverovalo iba 21 percent obyvateľov. Európsky priemer bol pritom takmer dvakrát vyšší. Inak povedané, traja zo štyroch Slovákov vláde nedôverovali. Pritom v tomto parametri mala súčasná koalícia vynikajúcu východiskovú pozíciu.

„Po rezignácii Roberta Fica a následnom nástupe Petra Pellegriniho na post premiéra v marci 2018 zaznamenala vláda Slovenskej republiky výrazný nárast dôvery. Z 21 percent na jar 2018 stúpla jej dôveryhodnosť na jeseň toho istého roka na úroveň 32 percent,“ písal Eurobarometer pred dvomi rokmi. No už po roku vládnutia sa nedôvera k súčasnej vláde dostala na rovnakú úroveň, aká bola po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dôvera Slovákov v domácu vládu bola celkovo druhá najnižšia zo všetkých krajín EÚ. Nedôvera na úrovni 76 percent populácie bola iba o jedno percento nižšia ako v prípade najhoršieho Chorvátska.

Covidové fiasko