Ako sa rodí oligarchia: podnikateľský príbeh rodiny Bödörovcov

Prvou bola firma manželky Norberta Bödöra, ktorá získala zákazku od hlavného dodávateľa, spoločnosti Granvia. Bödörovej firma ju posunula na firmu premiérovho brata Ladislava Fica. Až potom sa zákazka dostala k firme Ocekon, ktorá most aj postavila. O biznise premiérovho brata na R1 písala novinárka Zuzana Petková ešte v roku 2010, vtedy v denníku Sme. Dnes, keď sa o N. Bödörovi hovorí ako o novom oligarchovi Smeru-SD, dávajú tieto informácie nový zmysel, a preto je dobré si ich pripomenúť.

Oťukávanie za prvého Fica

R-jednotka, doteraz najväčšia dokončená štátna zákazka, je totiž jednou z prvých väzieb medzi Bödörovcami a ľuďmi z okolia Smeru.

Bödörovci sa nikdy nespomínali medzi oligarchami prvej generácie, ktorí financovali kampaň Smeru pred voľbami 2002 a 2006 a na oplátku mali získať miesta v štátnej správe a s nimi prístup k miliónovým štátnym zákazkám. Ich vplyv sa ukázal až neskôr.

Poznali sa s nitrianskymi komunálnymi politikmi, napríklad s vplyvným krajským šéfom Smeru Tiborom Glendom. Ten TRENDU napísal, že Miroslava Bödöra, otca Norberta, pozná ešte z obdobia, keď sa neangažoval v politike. Ich vzťah považuje za normálny a odmieta, že by pomohol Bödörovi presadiť sa v štátnych inštitúciách.

Majiteľ Bonulu Miroslav Bödör sa prvýkrát ukázal verejnosti prostredníctvom rozhovoru pre Hospodárske noviny Zdroj: Reprofoto / Hospodárske noviny

Najvýznamnejšou Bödörovou spojkou bol Ľubomír Jahnátek, najskôr ako minister hospodárstva, potom pôdohospodárstva a dnes šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

V roku 2008 udelil Jahnátkov rezort Bödörovmu Bonulu status „subjektu hospodárskej mobilizácie“. Ten ako kritérium v súťažiach využívali štátne inštitúcie na vyraďovanie konkurenčných firiem.

Informácie o prvých veľkých biznisoch nitrianskej skupiny začali vychádzať na povrch až po roku 2010, aj to sporadicky. A boli to len drobné oproti tomu, čo sa začalo diať za jednofarebnej vlády Smeru-SD po roku 2012.

Štátne zákazky

Súkromná bezpečnostná služba Bonul, ktorá je dlhodobo najväčšou na Slovensku, je základom biznisu Bödörovcov. Politici, úradníci a manažéri spravili z Bonulu súkromnú armádu s vyše dvetisíc zamestnancami.

Tržby Bonulu medzi rokmi 2013 a 2016 narástli z 25,8 na 63,1 milióna eur. Je to viac, ako keď sa zrátajú tržby desiatich ďalších najväčších členov Asociácie súkromných bezpečnostných služieb.

Zdroj: Zsolt Lukács

K nárastu firmy prispeli aj tradičné aktivity ako stráženie objektov a prevoz cenín. Najviac ju však nakopli montáže techniky, čiže napríklad kamerových a informačných systémov. Tento segment vzrástol od roku 2013 zo sedem na 30 miliónov eur.

Bonul za to vďačí štátnym úradom, ktoré