Ako sa pripraviť na krízu
, ktorá určite príde a môže zmeniť svet

Aj keď by reč pokojne mohla byť o počasí a prírodných katastrofách, opisuje aj očakávania iného sveta – toho finančného. Dôvodov na obavy z budúcich kolapsov je dosť a hoci sú najbližšie výhľady pre domácu i svetovú ekonomiku stále priaznivé, hľadanie ohnísk budúcej krízy sa stáva v analytických kruhoch obľúbené. Ale nech už kríza udrie kedykoľvek a odkiaľkoľvek, pre ľudí bude najdôležitejšie to, ako budú na ňu pripravení.


Kde udrie


Ak si niekto myslí, že na krízu sa dá pripraviť tak, aby sa ho nijak nedotkla a navyše zo dňa na deň, je priveľký optimista. So správne nastavenými očakávaniami však môžu byť šoky z novej situácie menšie. Hoci si to ľudia neradi pripúšťajú, tak dobre ako teraz sa nebudú mať vždy. Dva-tri roky, v tom lepšom prípade päť rokov – to sú najčastejšie odhady ekonómov, ktorí v doterajšom smerovaní čakajú zvrat.


Kríza sa môže ľudí len cez najhrubšiu optiku dotknúť trojako a v každom prípade si pri pochopení rizík môžu už vopred vytvoriť akýsi vankúš, aby ich pád veľmi nebolel. V prvom rade treba počítať s tým, že by mohli prísť o prácu a príjem. V tom prípade bude veľmi dôležité, ako veľmi budú zadlžení. Dosah môže mať kríza aj na majetok domácností. Cena nehnuteľností, ktorá je dominantným aktívom domácností v krajine, sa pravdepodobne znova zosunie nadol. A úspory vo viacerých formách môžu pri rôznych scenároch stratiť na hodnote.


Bublina 1: Zadlženosť


Rastúca zadlženosť nie je len slovenský problém. V rámci krajín G20 sa objem dlhu za posledných desať rokov takmer zdvojnásobil zo 75 na 135 biliónov USD. Zadlženosť vzrástla najmä vo vládnom a v podnikovom sektore, v menšej miere aj v domácnostiach. Na Slovensku Národná banka Slovenska (NBS) ako strážca finančnej stability práve zadlženosť domácností považuje za najdôležitejšie riziko pre krajinu v strednodobom horizonte. Ľudia sa totiž veľmi rýchlo zadlžili, oproti úrovni pred krízou dlhujú dvojnásobok a ich zadlženosť je už najvyššia v regióne.

„Ak sa pri súčasnej konštelácii historicky nízkych úrokových sadzieb a dobrej makroekonomickej situácie dlžníci približujú k limitom svojej kapacity splácať, potom by akýkoľvek príjmový či úrokový šok mohol ohroziť ich schopnosť uhrádzať svoje záväzky,“ vystríha NBS.


Aj keď sa centrálna banka snaží stlmiť rôznymi opatreniami rizikové úverovanie, ľudia sa podľa nej pri zadlžovaní správajú čoraz rizikovejšie. Berú si veľa úverov a na dlhý čas, čím sa oberajú o vankúš, ktorý by pri strate príjmu mohli dostať. Záujmom každej banky je, aby klient v prípade problémov neprestal s bankou komunikovať, a radšej mu zmenia splátkový kalendár a výšku splátok, než by ho stratili úplne. Lenže ak sa niekto dostane s úvermi za hranice svojich možností, stratí aj možnosť vyjednávania v banke. To bude zlé pre klienta i pre banku, ktorej pravdepodobnosť splatenia úveru klesne.


Rastúca zadlženosť nie je len slovenský problém. V rámci krajín G20 sa objem dlhu za posledných desať rokov takmer zdvojnásobil zo 75 na 135 biliónov USD

Aj keď je ľahké v časoch, keď sa ekonomike či rodine darí, predpokladať, že to tak bude vždy, pri zadlžovaní treba myslieť aj na zlý scenár. Preto by mala mať rodina pripravenú finančnú rezervu, aby dokázala aspoň tri až šesť mesiacov svoje podlžnosti splácať a normálne žiť aj pri strate príjmu. Aj bývanie, darmo je to hlavný majetok Slovákov, nemusí byť navždy a môže sa meniť. Je lepšie, ak to nie je pod tlakom banky.


Bublina 2: Nehnuteľnosti


Slovenské nehnuteľnosti bublinou centrálna banka zatiaľ nenazvala. V súčasnosti ešte ani v jednom slovenskom kraji neprekročila priemerná cena bývania maximálnu hodnotu z polovice roku 2008. Faktom je, že s krízou sa môže dostaviť