Ako neusporiadané pozemky brzdia rozvoj miest a obcí

Starosta Ipeľského Predmostia Viktor Lestyánszky by chcel pozdĺž Ipľa vybudovať cyklotrasy tak, ako ich na druhom brehu spravili Maďari. Myslí si, že cyklocesty by pomohli prilákať turistov do tohto málo rozvinutého regiónu. Lenže medzi jeho dedinou a vedľajšou obcou Veľká nad Ipľom na 2,5-kilometrovom úseku narátal okolo dvesto parciel, z ktorých veľká časť má neusporiadaných alebo neznámych vlastníkov. „Zámeru vybudovať cyklotrasy sme sa nateraz vzdali, lebo by sme pozemky nestihli majetkovo urovnať do termínu, ktorý sme mali na eurofondovú výzvu. Riešili sme to tri roky,“ hovorí V. Lestyánszky.

Podobnú skúsenosť má Milan Šabák, bývalý starosta obce Záhor pri ukrajinských hraniciach. Ešte vlani TRENDU ukazoval plán tamojšieho futbalového ihriska, ktorý je plný úzkych farebných prúžkov. Vyplýva z neho, že pozemok ihriska má 70 vlastníkov, pričom veľa parciel je neusporiadaných. Keď chcel starosta pozemok odkúpiť, aby obec mohla ihrisko z prostriedkov eurofondov zrekonštruovať, zistil, že to nebude také ľahké. Vlastníci nejavili záujem pozemky predať ani prenajať. Prípadne už boli po smrti.

Podobných príkladov by sme na Slovensku našli mnoho. Rozdrobené pozemky nebrzdia len opravu ihrísk a budovanie cyklotrás, ale aj stavbu kanalizácií a ciest. Môže za to problém sceľovania pôdy, ktorý nedokázala vyriešiť zatiaľ žiadna vláda od roku 1989. Slovenský pozemkový fond (SPF) teraz dúfa, že stojaté vody dokážu rozhýbať jednoduchšie pozemkové úpravy.

Investície a dane

Keď TREND zisťoval, ako v Záhore po roku napreduje snaha o obnovu ihriska, odpoveď bola, že tento projekt sa nijako nepohol. „Ľudia by si museli za poplatok z katastra vyzdvihnúť listy vlastníctva, za ďalší poplatok vytýčiť svoje parcely a potom políčko predať alebo prenajať. Jeho cena by bola nižšia ako poplatky, tak to nerobia,“ vysvetľuje terajší starosta obce Marián Hric.

Čo s tým? M. Hric vidí jediné riešenie. Aby neusporiadané pozemky prešli po istom čase na štát, od ktorého by si ich obec prenajala alebo kúpila. „Teraz ani nevieme, od koho by sme si mali pozemky prenajať, lebo nie sú doriešené dedičské konania,“ dodáva starosta Záhora. Navyše, z takýchto pozemkov by mali majitelia platiť dane. Nerobia to a dane sú ťažko vymáhateľné. Takže obec stráca aj tento príjem. Napriek tomu sa o ihrisko stará, kosí ho a využíva na dedinské akcie.

Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva siaha hlboko do minulosti. Spôsobilo ju uhorské dedičné právo, ktoré umožňovalo deliť majetok medzi všetkých potomkov gazdu. V susednom Česku platilo, že majetok zdedil len najstarší syn.

Známi vs neznámi

Oslovení starostovia, právnici a odborníci jednoznačne tvrdia, že rozdrobené a neusporiadané pozemky brzdia investície v obciach. „Nielen brzdia, ale často znemožnia investície z eurofondov, v rámci ktorých musia byť na strane žiadateľa majetkové vzťahy jednoznačné a preukázateľné,“ dodáva výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška.

ZMOS preto rokuje s