„Ak máme mať silnú ekonomiku, musíme investovať a musíme investovať práve teraz,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire, sklamaný z pomalého napredovania plánu obnovy a odolnosti. „Nie sme na správnej ceste,“ dodal. Niet sa čomu čudovať. Americký prezident predstavil ďalší balík na podporu ekonomiky v objeme 1,5 bilióna dolárov smerujúci do podpory vzdelávania, zdravia a klimatickej udržateľnosti. Spolu s ďalšími balíkmi sa bude suma pomoci blížiť k siedmim biliónom dolárov, čo je viac ako 30 percent amerického HDP. Európsky plán obnovy dosahuje iba šesť percent európskeho HDP.
Dáta ukazujú diametrálny rozdiel medzi štrukturálnymi investíciami v USA a Európskej únii. Ich výška môže pomôcť Spojeným štátom v dlhodobo vyššom ekonomickom raste. Minimálne v tom krátkodobom sa opäť Európe vzdialia. Podľa poslednej prognózy Medzinárodného menového fondu má v tomto roku americká ekonomika narásť o 6,4 percenta, európska iba o 4,4 percenta.
Pomalé očkovanie v EÚ je iba jedným z faktorov. Od začiatku storočia americká ekonomika rastie konzistentne rýchlejšie ako európska. Veľká finančná kríza a následne covidová kríza tento trend urýchlili. Keď sa v lete schvaľoval plán obnovy, európski lídri sa ani po dlhých rokovaniach nedohodli na tom najpodstatnejšom – jasných zdrojoch, z ktorých bude financovaný. Dohodli sa, že sa dohodnú neskôr. No dnes hrozí, že pre spory o financovanie sa projekt môže zablokovať. Európska politika bude opäť raz trpieť tým, že ohlásila obrovské plány a až následne hľadala riešenia, ako sa k nim dopracovať. Trochu to pripomína tlačové konferencie minulej slovenskej vlády.
Bidenov rozpočet pre Ameriku
Prezident Joe Biden predložil návrh rozpočtu na rok 2022 s výdavkami vo výške 1,52 bilióna dolárov. Na rozdiel od minulých rozpočtov v ňom nevojenské výdavky prevyšujú tie vojenské, keď na ne návrh vyčleňuje 769,4 miliardy dolárov. Oproti predchádzajúcemu rozpočtu ide o zvýšenie o 16 percent. Na obranné programy plánuje minúť 753 miliárd, o dve percentá viac ako pred rokom. Celý rozpočet je potom medziročne navýšený o osem percent.
Joe Biden požiadal Kongres okrem iného o výrazné zvýšenie výdavkov na boj proti klimatickej zmene či na podporu vzdelávania. Počíta s miliardovými investíciami do verejnej dopravy a ochrany životného prostredia, so zvýšením financií na kontrolu predaja zbraní a s rekordnou sumou pre verejné školy. Škrty však postihnú stavbu hraničného múru. Uvedené ciele sú opačné v porovnaní so zámermi predchádzajúcej administratívy.
Zamestnávatelia žiadajú fér hru s plánom obnovy
Plán obnovy a odolnosti predložený Ministerstvom financií SR podľa zamestnávateľov nedostatočne reflektuje podklady zaslané zástupcami firiem. Následkom je absencia prorastových impulzov, ktoré potrebuje krízou ťažko skúšaná ekonomika. Plán obnovy dokonca podľa nich v niektorých prípadoch zavádza opatrenia, ktoré majú na podnikateľské prostredie negatívny vplyv. Oznámili to zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Asociácie priemyselných zväzov (APZ), ktorí žiadajú plán dopracovať v zmysle nimi uplatnených pripomienok. Informoval o tom v spoločnom tlačovom vyhlásení tajomník RÚZ Martin Hošták.
Podľa signatárov návrh nedostatočne konkretizuje investície, opatrenia a zrozumiteľné vecné kroky, ktoré majú zastaviť krízu slovenskej ekonomiky a pripraviť ju na reštart. Ako príklad opatrenia s negatívnym vplyvom uviedli zavádzanie centrálneho registra účtov. RÚZ, AZZZ SR a APZ poukázali aj na neprerokovanie plánu obnovy so sociálnymi partnermi, keď ho zástupcovia vlády neočakávane stiahli z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR 12. apríla 2021.
Za efektívnejšiu ekonomickú diplomaciu
Ministerstvo hospodárstva SR chce reformovať ekonomickú diplomaciu Slovenska a zaradilo ju medzi svoje priority. „Chceme hlavne nastaviť spoločné pravidlá pre všetkých ekonomických diplomatov, ciele, ktoré majú dosahovať, a kľúčové indikátory. To znamená rôzne ukazovatele, podľa ktorých budeme vedieť aj vyhodnotiť, či boli úspešní,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík. Zmena by podľa neho mala nastať aj v tom, že ekonomické zastúpenie Slovenska sa nemusí prekrývať s diplomatickým. Zámer privítala Rada slovenských exportérov, podľa ktorej je ekonomická diplomacia dlhodobo finančne a personálne podvyživená.
Veľká hra o lítium z Cínovca
Napriek trendu rastu elektromobility ešte nedávno cena lítia – základného prvku pre batérie – klesala, keď sa dopyt znížil až pod úroveň ponuky. Tento vývoj sa podľa komoditných analytikov môže otočiť a očakávajú, že v tomto roku dopyt preváži ponuku. Podľa Davida Archera zo Savannah Resources ceny lítiových substrátov do troch rokov porastú o desiatky až stovky percent.
Analytik platformy CapitalPanda Jozo Perić v komentári pre TREND.sk upozorňuje, že od vývoja na trhu závisí aj úspech ťažobného megaprojektu v českom Cínovci. Česi totiž „sedia“ na najväčšom ložisku lítia v Európe a majú s ním veľké plány. Ak pôjdu ceny nahor, bude stávka energetického gigantu ČEZ, ktorý v projekte drží 51 percent, a spoločnosti European Metals Holdings na ťažbu v Cínovci ich „zlatým vajcom“. Ide o najväčší projekt ťažby lítia z horniny v Európe a týka sa jedného z najväčších nevyužitých ložísk na svete, zaberajúceho takmer 19 štvorcových kilometrov.
Analytik Ryan Long z ProactiveInvestors.com sumarizoval, že Cínovec je tretie najväčšie nálezisko lítia vo vyvretej hornine na svete s obsahom Li2CO3 E (ekvivalentu lítneho karbonátu) 7,2 milióna ton. Veľkým plusom ložiska je aj poloha pri hranici s Nemeckom v dosahu viacerých koncových používateľov. Chce to využiť česká vláda na prilákanie výroby batérií. Ide tu najmä o nedávno avizovanú gigatováreň Volkswagenu, o ktorej umiestnení sa aktuálne rozhoduje.
Saldokonto – váš nový účet u daniarov
Finančná správa SR posilňuje elektronickú komunikáciu s klientmi a vo štvrtok 15. apríla spúšťa prezeranie údajov osobného účtu, takzvané saldokonto. Daňové subjekty, ktoré majú aktívnu elektronickú schránku na portáli finančnej správy, budú mať prehľad o stave svojho osobného účtu. K jednotlivým daniam sa majú zobrazovať údaje o celkovej sume, vyrubených a uhradených sumách či sumách po splatnosti. Údaje za rok 2020 sa v systéme objavia postupne.
Švédsko pribrzdilo nástup e-koruny
Priekopnícka vízia švédskej centrálnej banky Riksbank o vlastnej digitálnej mene sa zrejme stane realitou oveľa neskôr, ako pôvodne zamýšľala. Po prvej fáze pilotného projektu banka oznámila, že tento projekt si vyžiada viac času a dala si priestor pokračovať v ňom až do roku 2026. Ide zrejme o najväčšiu štúdiu takzvanej posthotovostnej éry v rámci vyspelých západných ekonomík. Vo Švédsku sa hotovosť vo forme bankoviek a mincí vytráca z obehu rýchlejšie ako v iných krajinách. E‑koruna ju však nemá nahradiť.
Do Levoče príde nová fabrika
Strojárska spoločnosť Schüle Slovakia plánuje v Levoči výstavbu novej prevádzky zameranej na výrobu hliníkových odliatkov vyrábaných tlakovým odlievaním. Investičné náklady by mali do roku 2023 dosiahnuť 12,5 milióna eur a firma by mala do roku 2026 zamestnať 130 pracovníkov. Uchádza sa o stimul 3,9 milióna eur.
Niekoľko čísel
- - 16 %
Výber DPH na Slovensku vo februári bol medziročne nižší o 16 percent. Podľa Inštitútu finančnej politiky to potvrdzuje výrazné zníženie spotreby domácností v prvom štvrťroku. Pokles je zrejme len dočasný, lebo trh práce je stabilný. - + 7,7 %
Vývoz tovaru zo Slovenska za február dosiahol objem 7,2 miliardy eur, čo je o 7,7 percenta viac ako pred rokom, keď tu ešte nebola pandémia. Prebytok zahraničného obchodu bol medziročne takmer štvornásobne väčší – 399 miliónov eur. - + 5,4 %
Ceny nehnuteľností v eurozóne pokračovali v poslednom kvartáli minulého roka v raste, pričom jeho medziročné tempo dosiahlo 5,4 percenta. Podľa Eurostatu je to najvýraznejšie tempo rastu cien nehnuteľností za posledných 14 rokov. - 106 mld. USD
Čína mala v marci 2021 v rezervách zlato za 105,93 miliardy amerických dolárov. Ich hodnota oproti februárovým 109,18 miliardy mierne klesla. Devízové rezervy Číny, najväčšie na svete, boli v marci na úrovni 3,17 bilióna dolárov.
