Eurofondy mali spolu s reformami naštartovať slovenské dobiehanie rozvinutejších regiónov Európskej únie. V realite však politikom umožnili rozhadzovať verejné zdroje. Ak sa ani počas najbližších rokov v míňaní prostriedkov EÚ nič nezmení, Slovensko môže patriť k najchudobnejším krajinám v regióne. „Toto môže byť pravdepodobný scenár, ak sa Slovensko nezreformuje a bude sa pristupovať nezodpovedne k správe krajiny,“ hovorí v rozhovore pre TREND expert a analytik verejných financií v Národnej banke Slovenska Marián Labaj.

V súčasnosti sa najviac diskutuje o hrozbe prepadnutia stoviek miliónov až miliárd eur z eurofondov. Naozaj to môže až také zlé?

Vláda odborníkov verejne komunikovala odhad dekomitmentu [nenávratné prepadnutie eurofondov – pozn. TRENDU] na úrovni osemsto miliónov eur. Ide o hrubý odhad na základe skúseností z programového obdobia 2007 až 2013. Náš predpoklad je o polovicu nižší, teda okolo štyristo miliónov eur, respektíve tri percentá z alokácie 14,5 miliardy eur. Ide o vysokorizikové projekty financované z eurofondov, ktoré boli uzatvorené pred rokom 2022 a doteraz nečerpali ani jediné euro. Zároveň časť prostriedkov z týchto rizikových projektov už nie je možné presunúť na iné priority.

Vysoké riziko je spojené aj s čerpaním ďalších eurofondov takmer za miliardu eur. Ide o projekty so zmluvami uzatvorenými od roku 2022. Pri nich je možnosť minimalizovať straty realokáciou zdrojov na pomoc s vysokými cenami energií v rámci iniciatívy SAFE a na pomoc na riešenie krízy súvisiacej s ruskou agresiou na Ukrajine. V rámci prvého spomínaného programu je možné presunúť viac ako miliardu eur a druhého tristo miliónov eur.

Úradnícka vláda prijala viacero opatrení na elimináciu rizika strát. Môžu zmeny na poslednú chvíľu reálne pomôcť alebo je to skôr marketing?

Čerpanie eurofondov je pomerne komplikovaný proces. Štát má s prijímateľmi finančnej pomoci uzatvorené zmluvy. Nemôže im preto len tak zobrať peniaze. Najmä keď prijímatelia argumentujú, že nestíhajú pre komplikácie zo strany úradov a v krajnom prípade môžu nevyplatenie peňazí napadnúť na súde.

Z tohto uhla pohľadu pomohlo fázovanie projektov. V rámci dobiehajúceho programového obdobia sa vyplatia len tie veci, ktoré je možné reálne stihnúť do konca roka, a zvyšok dostanú prijímatelia v rámci programového obdobia 2021 až 2027. Tým sa vytvoril priestor na presun financií tam, kde ich je možné minúť do konca decembra. Situáciu zlepšuje aj pravidelné hodnotenie individuálnej rizikovosti projektov a prijímanie opatrení na ich rozbehnutie. Napríklad dofinancovaním zvýšených nákladov z dôvodu vysokej inflácie.

Prečo je Slovensko už druhé po sebe idúce programové obdobie na chvoste v čerpaní eurofondov?

Podľa údajov od Európskej komisie máme k 2. augustu vyčerpaných 77 percent. Sme teda na pätnástom mieste v rámci sedemnástich krajín, ktorým majú eurofondy najviac pomôcť v dobiehaní životnej úrovne bohatších štátov. Slovensko je na konci rebríčka z viacerých dôvodov. Vážny nedostatok vidím v neskorom spustení reálnej implementácie.

Programové obdobie, z ktorého aktuálne dočerpávame fondy, sa začalo už v roku 2014 a reálne väčší objem čerpania sme na dátach videli až v roku 2018. Za tento stav môže pomalé vyhlasovanie výziev. Bez nich nie je možné rozbehnúť reálne projekty. Výsledkom je štvorročné meškanie a takúto stratu je dosť ťažké dobehnúť. Príliš zložitý je aj samotný implementačný systém. V programovom období 2014 až 2020 máme v rámci regionálnej pomoci a cezhraničnej spolupráce až desať operačných programov.

Desať operačných programov neznie na prvé počutie ako vysoké číslo.

Dá sa to ilustrovať na inom čísle. Slovensko sa v uvedenom programovom období rozhodlo podporiť 15-tisíc projektov. Z nich až tretina je uzatvorená na sumy nižšie ako stotisíc eur. Pri takomto dopyte dochádza k obrovskému náporu na administratívnych pracovníkov. Tí musia každý jeden projekt vyhodnotiť, kontrolovať, priebežne preplácať žiadosti o platbu, riešiť nezrovnalosti a spory či kontrolovať verejné obstarávanie.

Problematické je aj samotné verejné obstarávanie. Pre zle pripravené podklady sa často opakuje. Výzvou je aj úroveň administratívneho aparátu a udržanie si kvalitných štátnych úradníkov. Pre rozvoj regiónov je pritom dôležité účelné, rýchle a efektívne míňanie európskych zdrojov.

A čo korupcia?

Pochybné rozdeľovanie a čerpanie peňazí je osobitnou kapitolou. Z minulosti sú známe kauzy z operačného programu Výskum a inovácie. Brusel nám pre pochybné rozdeľovanie peňazí stopol platby. V rámci snahy o záchranu peňazí prišlo k zlúčeniu s operačným programom Integrovaná infraštruktúra. Napriek tomu sa nepodarilo zabrániť prepadnutiu približne sto miliónov eur.

Aktuálne sa rozbieha nové čerpacie obdobie 2021 až 2027. Čo treba spraviť, aby sa podobná hrozba prepadnutia už neopakovala?

V prvom rade zjednodušiť implementačný systém. Je rozumné, že krajina má v novom programovom období len jeden operačný program pod názvom Program Slovensko. Pre dosiahnutie úspechu bude kľúčové rýchle vyhlásenie projektových výziev. Najlepšie veľkých s vysokým absorpčným potenciálom. Zároveň je rozumné minimalizovať čo najviac malé a administratívne náročné výzvy.

Určite pomôže zlepšenie systému varovania pred rizikovými projektmi. Treba zamedziť tomu, aby sa po podpise zmluvy s prijímateľom roky nič nedialo a nevyčerpalo ani jedno euro. Štátnym úradníkom treba zvýšiť motiváciu na lepšie výkony. Či už platom, možnosťami kariérneho rastu, alebo vytvorením dobrého pracovného prostredia. Samotný systém hodnotenia zamerať viac na výkon a obmedziť zbytočné byrokratické úkony bez vyššej pridanej hodnoty.

V súčasnosti sa veľa hovorí o hrozbe prepadnutia eurofondov. Oveľa menšia pozornosť sa venuje optimálnemu využitiu miliárd eur. Aké sú riziká takéhoto prístupu?

Dáta od nášho vstupu do Európskej únie ukazujú jeden vážny problém: politici postupne čoraz viac nahrádzajú investície z verejných zdrojov eurofondmi. Priemerne sa objem investícií oproti ekonomickému výkonu krajiny roky veľmi nemení. Už to je samo osebe dosť veľký problém. Eurofondy sú nastavené ako doplnok verejných investícií. Prostredníctvom týchto peňazí sa mala naštartovať rýchla konvergencia voči starým členským krajinám. V realite sa to príliš nedeje. Ak totiž nedávame viac zdrojov do rozvoja, nemôžeme ani zrýchliť hospodársky rast slovenskej ekonomiky. To nie je dobré.

Poľsko dokázalo z eurofondov postaviť nemocnice, vybudovať trate pre rýchlovlaky či postaviť veľké výskumné centrá. Prečo sa nám niečo také nedarí?

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa