Fínska rodinná firma Peikko, ktorá vyvíja a vyrába oceľové komponenty pre stavebný priemysel, začala na Slovensku podnikať v roku 2006. Odvtedy sa slovenská pobočka rozrástla z unimobunky na druhú najväčšiu v rámci celej skupiny. A keďže sa Slováci osvedčili, zverili im Paananenovci aj výskum, vývoj a účtovníctvo všetkých európskych pobočiek vrátane centrály.

Začiatky neboli jednoduché. Fíni sa špecializujú na niečo, čo na Slovensku nemá najlepšiu povesť a históriu. Vyvíjajú a vyrábajú sofistikované riešenia pre prefabrikovanú výstavbu, po našom pre panelákovú výstavbu.

„Spomínam si, ako ma dvaja majitelia projekčných firiem pri nástupe do firmy v roku 2007 presviedčali, že Peikko na Slovensku nemá perspektívu,“ hovorí Ján Bujňák, ktorý sa medzičasom vypracoval do pozície viceprezidenta skupiny pre výskum a vývoj.

„Jeden z nich sa dodnes nikam neposunul, druhý už aj skrachoval,“ dodáva s tým, že prefabrikácia v stavebníctve sa vo svete posunula míľovými krokmi, zatiaľ čo na Slovensku preferujeme monolitickú výstavbu náročnú na pracovnú silu a čas.

Vlajkovou loďou spoločnosti je systém DELTABEAM, ktorý umožňuje vytvárať nosné konštrukcie budov z oceľových stĺpov a nosníkov, ktoré sa až po zmontovaní skrutkovými spojmi na stavbe vyplnia betónom a vytvoria oceľovo-betónový skelet.

J. Bujňák tento spôsob výstavby skúmal ako technologickú novinku už počas doktorandského štúdia v Paríži, preto ho prekvapilo, keď po návrate na Slovensko našiel inzerát, v ktorom zahraničná firma hľadala projektanta spriahnutých oceľovo-betónových nosníkov.

„Kariéru som odštartoval tak, že som sa zriekol miesta vo Francúzsku a presťahoval sa do unimobunky v poli pri Kráľovej nad Váhom. Nikdy som toto rozhodnutie neoľutoval.“

Peikko
Zdroj: VLADO KURIC

Na ťažké začiatky spomína aj Martin Fenčák, ktorý bol súčasťou príbehu Peikko na Slovensku od prvých dní. Dnes je výkonným riaditeľom slovenskej pobočky: „Pri pendlovaní medzi starou prevádzkou a novou halou vo výstavbe som za deň dvakrát pichol gumu na aute. Cesta viedla popred prevádzku, kde vyrábali palety,“ hovorí s úsmevom. Dnes je najviac zo všetkého hrdý na kolegov: „Je obdivuhodné, ako sa nám počas 15-tich rokov darí udržiavať drive a navzájom si dodávame  motiváciu posúvať sa ďalej.“

Slováci sú schopní a zodpovední

„Hlavný dôvod, prečo sme prišli na Slovensko, bola blízkosť nemeckého trhu. Jedna z prvých veľkých dodávok odtiaľto smerovala napríklad do najväčšej kancelárskej budovy Európy vo Frankfurte. Teraz sú hlavným dôvodom kvalitní, talentovaní a vzdelaní ľudia,“ hovorí Topi Paananen, CEO skupiny Peikko a syn jej zakladateľa.

Vďaka nalodeniu J. Bujňáka našli Fíni na Slovensku priaznivé podmienky aj pre založenie centra vývoja a výskumu, ktoré v spolupráci so Žilinskou univerzitou funguje dodnes.

Peikko - fínska spoločnosť so zameraním na technológie spájania a vystužovania betónových konštrukcií a na spriahnuté nosníky pre tenké stropy.
Zdroj: MATEJ KALINA

Dobré skúsenosti so Slovákmi boli kľúčové aj pri rozhodovaní o umiestnení centra, ktoré zabezpečuje finančné služby pre európske pobočky: „Vybrali sme si Trnavu, pretože sú tu schopní ľudia. Slovenský tím tvoria skúsení profesionáli, z ktorých mnohí sa presadili aj za hranicami.

V Číne, Austrálii, na Blízkom Východe či korporátnych riadiacich funkciách.“ Topi Paananen ako veľký problém ale vníma to, že na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity sa počet študentov za posledných desať rokov znížil o polovicu: „Každý chce byť foodblogger a zarábať cestovaním, nikto nechce projektovať mosty a budovy.“

No na Slovensku takých ľudí zatiaľ máme. Práve tím technickej podpory je ďalšou výkladnou skriňou spoločnosti. Konštruktéri a statici zabezpečujú z Kráľovej nad Váhom podporu pre projekty v Európe i na Blízkom východe, v Ázii a Amerike.

„Na konkrétne miesto v konštrukcii budovy v 3D prostredí vymodelujeme napríklad nosník či spôsob jeho napojenia. Na základe dokumentácie sa potom na mieru vyrábajú jednotlivé produkty,“ približuje prácu kancelárie jej manažér Pavel Nádaský a dodáva: „Sme hrdí na to, že sme dôležitou súčasťou zaujímavej a inšpiratívnej celosvetovej spolupráce.“

Peikko
Zdroj: VLADO KURIC

Majú čo ponúknuť aj doma

Hrdosť na vlastné schopnosti a zdravé sebavedomie cítiť z každého, s kým sme vo firme hovorili. To dáva základ pre vyhliadky do budúcnosti. „Máme tu ľudí s 15-ročnými skúsenosťami, ktorí sa vypracovali na špičkových odborníkov.

Sú schopní riadiť a dotiahnuť do konca komplexné rozvojové projekty na najnáročnejších trhoch po celom svete,“ hovorí J. Bujňák a dodáva: „Spolu s výrobnou kapacitou má Peikko obrovský potenciál prispieť k zvýšeniu produktivity stavebníctva aj na Slovensku, čo sa nám môže hodiť i pri efektívnom využití plánu obnovy EÚ.“ 

Aj výkonný riaditeľ Peikko Slovakia Martin Fenčák tvrdí, že slovenský stavebný priemysel musí prejsť zmenou smerom k vyššej miere prefabrikácie: „Dôvodom je rastúca cena práce a nedostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily.“

Je presvedčený o tom, že inovatívne riešenia Peikko, ktoré si za 30 rokov našli stabilné miesto v stavebníctve, môžu byť prospešné pre všetkých: „Jedinečné know-how môžeme využiť na postavenie nemocníc, škôl, domovov sociálnych služieb či nájomného bývania rýchlo, bezpečne a efektívne.“

Míľniky spoločnosti Peikko
  • 2006 - Rozbehla sa výroba v areáli bývalého Hydrostavu pri vodnom diele Kráľová.
  • 2007 - Začala sa výstavba novej výrobnej haly na zelenej lúke pri Kráľovej nad Váhom.
  • 2009 - Z nových priestorov smeruje prvá dodávka DELTABEAM® pre projekt Squaire – najväčšej kancelárskej budovy v Európe. Slováci pre ňu vyrobili 11 kilometrov nosníkov.
  • 2009 - Terminál letiska M.R. Štefánika, Bratislava. Dodávka obsahovala stĺpové pätky, kotevné skrutky, závitové spojky MODIX®, šmykovú výstuž proti pretlačeniu PSB® a nosníky DELTABEAM®. Klasické vystuženie stĺpov betonárskou oceľou nebolo pri danom statickom zaťažení možné. Konštruktéri Peikko preto navrhli riešenie – špeciálnu oceľovú výstuhu do 13 metrov dlhých železo-betónových stĺpov. Oceľové výstuhy v tvare uzavretých boxov, vyrobené v Kráľovej nad Váhom, splnili všetky požiadavky.
  • 2011 - Ročný obrat po prvýkrát prekročil 20 miliónov eur.
  • 2015 - Dodávka pre projekt Amager Bakke. O jedinečnom projekte spaľovne odpadu v Kodani ste už určite počuli. Celý svet zaujalo hlavne lyžiarske stredisko na streche budovy, no pozoruhodná je aj z iných dôvodov: spája inovatívne technológie a kreatívnu architektúru tak, aby obyvateľom dánskej metropoly neprekážala. Návrh vyžadoval veľké otvorené priestory v interiéri, pričom celkové statické zaťaženie zvyšovala váha snehu na zjazdovke. Optimálnym riešením boli nosníky DELTABEAM®, ktorých sa na Slovensku pre projekt vyrobilo 240 kusov. Peikko sem však dodávalo aj rôzne kotevné a spájacie prvky.
  • 2016 - Otvorenie Centra zdieľaných finančných služieb v Trnave.
  • 2019 - Dodávka pre prvú pasívnu nemocničnú budovu v Olomouci. Pavilon s podlahovou plochou viac ako 8-tisíc m2 je prvou pasívnou nemocničnou budovou v Česku. Vďaka použitiu nosníkov DELTABEAM® vyrobených na Slovensku je celková výška budovy nižšia o 2,5 metra, čo znižuje jej objem a prináša úsporu pri vykurovaní a chladení.
  • 2019 - Dodávka pre stavbu nad stanicou metra Bond Street v Londýne. Nosná konštrukcia budovy najskôr slúžila ako krycia hala pre 20 tonový žeriav pri výstavbe stanice metra. Po dokončení sa zmenila na šesťpodlažný rezidenčný a komerčný development. Použité boli nosníky DELTABEAM® zo slovenského závodu Peikko.
  • 2020 - Technická podpora a výroba pre projekt Puskás Aréna. Legendárny Népstadion v Budapešti pre problémy so statikou v roku 2014 zbúrali. Výstavba nového štadióna bola inžinierov výzvou kvôli neobvyklým technickým riešeniam a návrhu spojovacích bodov medzi prefabrikovanou a oceľovou konštrukciou. Práve tu uplatnili riešenia Peikko, ktoré navrhovalo oddelenie Technickej podpory v Kráľovej nad Váhom.
  • 2021 - Masívne investície do výroby a strojov, vybudované veľkokapacitné parkovisko pre osobnú a kamiónovú dopravu.
  • 2022 - Viac ako 430 zamestnancov spracuje na ploche 8-tisíc m2 za rok 20-tisíc ton ocele, obrat bude atakovať 45 miliónov eur.
Fotogaléria

Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.