Aj drahšie hypotéky sú stále lacné, záujem je obrovský

Drahšia hypotéka je stále lacná. To je heslo, ktoré v súčasnosti platí na slovenskom hypotekárnom trhu. Slováci naďalej vo veľkom čerpajú hypotéky, pretože sa dá povedať, že nemajú príliš na výber. „Keďže na Slovensku zatiaľ stále neexistuje iná alternatíva riešenia otázky vlastného bývania, ako je nadobudnutie nehnuteľnosti prostredníctvom úveru na bývanie, výrazné zníženie dopytu po hypotékach nepredpokladám,“ hovorí riaditeľ divízie úverov, stavebného sporenia a lízingu spoločnosti Finportal Adrián Luterán. Chýbajúce alternatívy sa navyše stretávajú s preferenciami Slovákov a výsledkom je, že vo vlastnom býva viac než 92 percent obyvateľov Slovenska. Európsky priemer je pritom výrazne nižší, dosahuje zhruba 70 percent.

Úverový apetít

Tradícia bývania vo vlastnom sa na Slovensku navyše stretáva s ďalšími okolnosťami. Európska centrálna banka (ECB) od roku 2008 bojuje s rôznymi druhmi kríz uvoľnenou monetárnou politikou, ktorá sa postupom času dostala do bodu, keď úrokové sadzby v podstate nemali kam ďalej klesať. Na Slovensku sa navyše rozpútal konkurenčný boj medzi bankami, ktorý trhový priemer nových hypoték stlačil až pod hranicu jedného percenta. Na trhu sa tak lacné peniaze na bývanie spojili s veľkým záujmom o nehnuteľnosti. Apetít po úveroch zvyšuje aj situácia na trhu s nehnuteľnosťami. Stavebné konanie je na Slovensku zdĺhavé, čo prispieva k tomu, že dopyt po nehnuteľnostiach výrazne prevyšuje ponuku a ceny nehnuteľností sa automaticky zvyšujú. Štvorcový meter medziročne v prvom kvartáli tohto roka zdražel takmer o štvrtinu a celonárodný priemer sa tak dostal na 2 510 eur za meter. Rýchly rast cien nehnuteľností vytvára tlak na záujemcov o bývanie, ktorí sú nútení brať si v bankách čoraz vyššie úvery. Práve rast cien nehnuteľnosti patrí k najvýraznejším faktorom zvyšujúcim objem úverov, ktoré Slováci čerpajú.

Uvoľnená politika ECB pravdepodobne odvrátila ničivé následky viacerých kríz, lenže ekonomiku udržuje v určitej kóme. Prichádzajúce krízy nemajú očistný charakter, a tak na trhu prežívali aj neefektívne spoločnosti. Navyše záplava lacných peňazí spôsobovala tlak na rast cien. Práve tempo inflácie sa v súčasnosti stalo ekonomickou témou číslo jeden a ECB musí na bezprecedentné tempo rastu cien reagovať. Nástrojom, ktorý centrálne banky majú v takýchto situáciách v rukách, je okrem iného rast úrokových sadzieb. Susedné krajiny Slovenska, ktoré sú mimo eurozóny, už k razantnému zvýšeniu sadzieb dávno pristúpili, teraz je na rade ECB. Podľa očakávaní by banka mohla začať so zvyšovaním úrokových sadzieb už v júli. Takýto krok ECB sa zákonite prejaví na raste cien hypoték. Rast sadzieb na medzibankovom trhu sa však aj vzhľadom na očakávanie budúcich krokov centrálnych bánk začal už skôr. Výraznejší rast úrokových sadzieb hypoték sa tak na slovenskom trhu začal prejavovať najneskôr od marca.