Zdá sa, že politici našli v europarlamente väčšinu pre tlak na zmiernenie pravidiel Európskej zelenej dohody. Podľa nej by európskym automobilkám, ktoré nepredali dostatočný počet elektromobilov v porovnaní s autami so spaľovacím motorom, hrozili už v tomto roku obrovské pokuty. Keďže európsky trh zápasí so poklesom záujmu o stále ešte prevádzkovo problematické a cenovo horšie dostupné elektromobily, hrozba týchto pokút je reálna. Európsky parlament bol preto už na januárovej schôdzi pripravený vyzvať Európsku komisiu, aby toto nariadenie minimálne zmiernila.

„Venezuelská väčšina“, ako sa po kontroverznej rezolúcii o venezuelskej opozícii začalo hovoriť novovytvorenej pravicovej majorite, bola pripravená hneď zo začiatku roka to odhlasovať. Lenže na januárovej schôdzi sa nehlasovalo a nebude sa hlasovať ani vo februári, ale až v marci. „Dôvod je jediný: musí sa hlasovať až po nemeckých parlamentných voľbách, pretože za túto rezolúciu budú zrejme spolu s nemeckými kresťanskými demokratmi a s nami hlasovať europoslanci Alternatívy pre Nemecko,“ povedal pre TREND europoslanec ODS Ondřej Krutílek.

Namiesto hlasovania tak Európska komisia pod tlakom europoslancov začína s európskymi automobilkami aspoň strategický dialóg, ktorý by mohol smerovať k zmenám v Zelenej dohode, aby ešte viac nekomplikovala už aj tak zložitú situáciu výrobcov áut.

Čo s migrantmi

Koncom januára sa v nemeckom Bundestagu stalo niečo, čo otriaslo základmi nemeckej politickej stability. Alebo aspoň toho, čo za ňu bolo v uplynulých desiatich rokoch vydávané. Nový „berlínsky múr“ úplnej izolácie, ktorý okolo extrémne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) vystavali ďalšie nemecké parlamentné strany, padol. Doterajšie pravidlo, že „demokratické strany“ s AfD nikdy a v ničom nespolupracujú, prestalo platiť.

Môžu za to blížiace sa nemecké predčasné voľby (23. februára) a snaha kandidáta kresťanskej únie CDU/CSU na kancelára Friedricha Merza ukázať sa ako niekto, kto je schopný zatočiť s migračnou problematikou. Nemecko 22. januára zažilo otrasný útok 28-ročného migranta z Afganistanu trpiaceho podľa všetkého duševnou poruchou, ktorý v Bavorsku zavraždil muža a dieťa. Afganec zaútočil na skupinu detí a obeťou je muž, ktorý sa mu v tom snažil zabrániť. Zavraždený chlapec bol z Maroka, jedno z pobodaných dievčat zo Sýrie. Pred Vianocami otriasol Magdeburgom teroristický útok autom, ktorý spáchal muž zo Saudskej Arábie, s bilanciou päť mŕtvych a dvesto zranených. To, že útok mal skôr extrémne pravicové než islamistické pozadie, je detail, ktorý mnohí nemeckí voliči nebudú rozlišovať.

F. Merz, ktorý sa dlhodobo dištancoval od prívetivo naklonených postojov bývalej kancelárky a svojej predchodkyne na čele CDU/CSU Angely Merkelovej, sa rozhodol niečo urobiť a nasadiť veľmi tvrdú anti-imigračnú politiku. Keďže u doterajších vládnych strán – sociálnych demokratov kancelára Olafa Scholza a Zelených, nenašiel podporu, rozhodol sa siahnuť tam, kam pred ním ešte nikto nesiahol: po hlasoch už teraz v Bundestagu veľmi silnej AfD.

Prvým krokom bola parlamentná rezolúcia volajúca po zásadnom sprísnení imigračnej politiky Nemecka, druhým mal byť na to nadväzujúci zákon. Hlavnými bodmi zákona pripraveného F. Merzom sú trvalé kontroly na nemeckých hraniciach a príkaz odmietať priamo na hranici vstup všetkým nelegálnym migrantom. A to „vrátane tých, ktorí chcú požiadať o azyl“. To prvé odporuje záväzkom Nemecka v Schengenskej dohode a to druhé ústavným a medzinárodným pravidlám, ku ktorým sa Spolková republika zaviazala.

F. Merz sa s tým chce vyrovnať podľa receptu amerického prezidenta Trumpa tým, že na to po víťazstve vo voľbách využije „mimoriadne kancelárske právomoci“. Krok, ku ktorému sa nemeckí spolkoví kancelári od druhej svetovej vojny odhodlali zatiaľ len dvakrát. Raz Konrad Adenauer kvôli presadeniu dôchodkovej reformy v roku 1956 a druhýkrát súčasný kancelár Olaf Scholz v roku 2022, keď na začiatku ruskej agresie proti Ukrajine o rok predĺžil prevádzku posledných troch nemeckých jadrových elektrární. V nemeckých médiách koluje k Merzovmu návrhu vysvetlenie nemenovaného vysokého politika CDU/CSU: „Ak hranice nezavrieme my, zavrú ich o niekoľko rokov ‚náckovia‘.“

Pre parlamentnú rezolúciu nakoniec F. Merz hlasy zohnal, väčšinu vytvoril s poslancami AfD aj donedávna vládnych liberálov z FDP. „Dobrý zámer sa nestane zlým, pretože zaň hlasujú zlí ľudia,“ obhajoval svoj krok. AfD neskrývala nadšenie. „Tu a teraz sa začína nová epocha a my budeme na jej čele,“ povedal predseda frakcie AfD v Bundestagu Bernd Baumann.

Naopak, úradujúci kancelár O. Scholz využil situáciu na protiútok na F. Merza: „Právo na azyl je pevnou súčasťou nášho právneho poriadku a hodnôt,“ vyhlásil O. Scholz a hlasovanie CDU/CSU s AfD označil za neakceptovateľné. „Po voľbách nesmie mať CDU/CSU a AfD väčšinu,“ burcoval.

F. Merz dostal varovanie aj zvnútra svojej strany. Návrh zákona zodpovedajúci hlavným bodom rezolúcie neprešiel, pretože nehlasovala časť poslancov CDU/CSU. Podľa nemeckých komentátorov je otázka, či F. Merz neurobil fatálnu chybu. Na vytvorenie povolebnej koalície bude zrejme potrebovať buď Zelených, alebo SPD, čo hlasovanie s krajnou pravicou skomplikovalo. A možno si nepolepšil ani u voličov.

„Keď F. Merz pripustí, že AfD hlasuje za jeho uznesenie, vzbudzuje to dojem, že AfD získava na význame. Pre CDU je to fatálne,“ povedal pre televíziu NTV Peter Matuschek z agentúry Forsa. Cez víkend v Berlíne proti F. Merzovi a AfD demonštrovalo 160-tisíc ľudí, veľké demonštrácie sa však konali po celej krajine.

Rozhodne ekonomika

F. Merz pritom rozhodne nie je AfD naklonený, napríklad v otázke Ukrajiny stoja na opačných stranách barikády. Kľúčová však nakoniec môže byť ekonomika. Po niekoľkých rokoch stagnácie chce veľká časť Nemcov zmenu.

Nemci vo východnej časti podporujú AfD, ktorá v bývalej NDR všade jasne dominuje, hoci sľubuje len návrat lacného ruského plynu. Voliči na západe podporujú F. Merza a jeho CDU/CSU, ktorá má neporovnateľne vyššiu ekonomickú odbornosť. Ekonomické prognózy síce tento rok sľubujú aj Nemecku hospodársky rast, ale iba o dve desatiny percenta. Aj to len v prípade, že Donald Trump nezavedie na európsky, teda hlavne nemecký, dovoz do USA drastické clá. Hospodársky kompetentná vláda sa preto môže hodiť.

Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz