Viacerým sa podarilo vybudovať úspešné firmy, poznajú ich po celom svete a zamestnávajú stovky vysokošpecializovaných odborníkov. Hoci od vlády nedostali žiadne štedré dotácie (väčšinou nejde o firmy, ktoré primárne žijú zo štátnych ítečkových tendrov). Existuje však niečo, s čím by štát mohol digitálnemu exportu pomôcť? Neprekvapuje, že jedna myšlienka sa v odpovediach slovenských softvéristov, ktorých TREND.sk oslovil, opakuje.
Aleš Mičovský, výkonný riaditeľ Softecu (aktivity v strednej a východnej Európe)
Výkonný riaditeľ Softecu Aleš Mičovský Zdroj: TREND/Milan David
V prvom rade by vláda mala stimulovať štandardné, predvídateľné a transparentné podnikateľské prostredie doma. V zahraničí sa presadíme najskôr kvalitou nápadov, riešení a ľudí.
Taktiež by mala konečne zvýšiť kvalitu školstva na Slovensku. Aby školy produkujúce absolventov nepotrebných smerov neboli podporované (financované) rovnako ako školy, ktoré vychovávajú pre perspektívne a nedostatkové odbory. Dostatok kvalitne vzdelaných itečkárov by iste viedol k zvýšeniu exportu našich IT služieb a produktov.
Peter Dovhun, výkonný riaditeľ Gratexu (aktivity v Ázii a Austrálii)
Výkonný riaditeľ Gratexu Peter Dovhun Zdroj: TREND/Martina Brunovská
Našim klientom dodávame softvérové riešenia na mieru. V zahraničí pôsobia naši konzultanti a projektoví manažéri, väčšinu vývoja zabezpečuje náš tím na Slovensku. Aby sme uspeli, neustále inovujeme.
Mladí ľudia so zdravým hladom po úspechu, nových skúsenostiach a schopnosťou učiť sa sú pre náš budúci rast kľúčoví. Preto si myslíme, že najlepšou vládnou podporou sú dlhodobé investície do školstva, ktoré dokáže pripraviť takýchto mladých ľudí.
Vladimír Šošovička, riaditeľ I.S.D.D. plus (aktivity v 30 krajinách po celom svete)
Riaditeľ I.S.D.D. plus Vladimír Šošovička Zdroj: TREND/Maňo Štrauch
Úspech IT spoločností je postavený na vzdelanostnej úrovni špecialistov, ako najdôležitejší faktor preto vnímame kvalitu a kvantitu IT odborníkov. Je pre nás životne dôležité, aby naše univerzity dokázali produkovať dostatočné objemy vysokokvalifikovaných absolventov, ktorí sú podkutí nielen technicky, ale aj jazykovo a majú soft skills.
Pri našich zahraničných projektoch sme často narazili na zákazníkov z krajín, ktoré nemajú so Slovenskom podpísanú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia. V takejto situácii sa nám zníži buď profit, alebo konkurencieschopnosť.
Čo sa týka podpory zo strany štátu, zaujímavá je myšlienka technologických inkubátorov. Niekoľko ich existuje, prevažne však ide o aktivity súkromného sektora.
Florian Kevický, výkonný riaditeľ Ipesoftu (aktivity v Ázii a juhovýchodnej Európe)
Výkonný riaditeľ Ipesoftu Florian Kevický Zdroj: Ipesoft
Správne identifikovať hodnoty prostredia a nastaviť stratégiu predaja v zahraničí si vyžaduje veľa úsilia a peňazí. Slovenská diplomacia v zahraničí je dobrý partner na otvorenie dverí a pomenovanie prvých kontaktov. Priestor na konferenciách či veľtrhoch pod záštitou a podporou diplomacie je dobrý krok.
Vláda by mohla do svojho strategického zámeru začleniť zamedzenie vývozu ľudského kapitálu tým, že bude výraznejšie vzťahovo aj ekonomicky podporovať vývoz hotových softvérových produktov a služieb. Budeme tak vedieť oveľa konkurenčnejšie vytvárať pracovné prostredie pre šikovných ľudí u nás doma, aby nemuseli odchádzať von. Nezaškodila by ani úľava na dani.
Radomír Vozár, výkonný riaditeľ Resco (aktivity v USA a západnej Európe)
Riaditeľ Resca Radomír Vozár Zdroj: TREND/Maňo Štrauch
Určite by nám veľmi pomohla podpora našich marketingových aktivít. Napríklad sponzoring na konferenciách.
Tomáš Jančo, výkonný riaditeľ Pantheon Technologies (aktivity v USA)
Výkonný riaditeľ Pantheon Technologies Tomáš Jančo Zdroj: TREND/Milan David
Z pohľadu vývoja softvéru má Slovensko kvalitné zdroje, ktoré nie je problém uplatniť v zahraničí. Žiaľ, pri exporte hrá veľkú úlohu cena, kde firmy pomaly prestávajú byť konkurencieschopné, pokiaľ musia implementovať všetky – aj zbytoční – normy našej legislatívy a zaplatiť náklady z nich vyplývajúce.
Začal by som teda úpravou domácej legislatívy, pokračoval v umožnení lepšej spolupráce odborných škôl s exportnými IT spoločnosťami v oblasti spoločných projektov vo výskume a praxi (tu chýba vymožiteľnosť NDA v oblasti duševného vlastníctva), vo vzdelávaní, či financovaní. Všetko je príliš komplikované. Ďalšou položkou v zozname je pracovná legislatíva a zodpovednosť zamestnanca v súvislosti s duševným vlastníctvom.
Viac o aktivitách slovenských softvérových firiem v zahraničí sa dočítate v novom vydaní týždenníka TREND 44/2014, ktoré je už v predaji na stánkoch, v obchodoch a v digitálnych kioskoch.
TREND 44/2014
