Komplikované heslo do mailovej schránky, postovanie na Facebooku iba v súkromnom móde, prístup cez zabezpečený server... a používateľ má hneď bezpečnejší pocit z používania internetu.
Omyl. Prístup k osobným údajom ako správy, fotografie a videá súkromných osôb zo serverov Microsoftu, Applu a ďalších získala podľa správ médií najtajnejšia z tajných agentúr americkej vlády National Security Agency.
Organizácia patriaca pod ministerstvo obrany, ktorá monitoruje zahraničné komunikačné kanály a chráni tie domáce, sa mala k osobným dátam dostať niekedy aj bez súdneho súhlasu.
Internetové spoločnosti tieto informácie odmietajú. Keďže ide o dáta z globálne používaných služieb ako Facebook, YouTube či Hotmail, škandál sa môže týkať aj používateľov zo Slovenska.
Britský The Guardian vo štvrtok získal informácie o tom, že mobilný operátor Verizon bol donútený poskytnúť prístup k všetkým hovorom z USA. NSA tak denne dostávala podrobné informácie o vnútroštátnych telefonátoch, ale aj hovoroch do zahraničia.
Okrem toho agentúra poznala aj IMEI (identifikačné) číslo telefónov, čas kedy bol aký dlhý hovor uskutočnený. A, samozrejme, aj číslo príjemcu. Toto zbieranie informácii bolo ešte požehnané súdnym povolením z apríla tohto roku a ako prísne tajné malo byť označované do roku 2038.
The Washington Post v piatok získal prístup k tajnému dokumentu s názvom PRISM. Prezntácia na 41 stranách tvrdí, že NSA má prístup na servere Microsoftu, Googlu, Yahoo, Facebooku, Skype, YouTube, PalTalk, AOL a Applu. "Pridať" sa mala aj úložisková služba Dropbox.
Vďaka tomu môže kontrolovať elektronickú poštu, správy, fotografie, prenos dát a ďalšie súkromné informácie. Dokument je tak detailný, že presne znázorňuje, ktoré firmy sa do operácie PRISM kedy pripojili.
Súčasťou operácie mal byť Microsoft, a to už od roku 2007. Podľa zástupcov NSA bol PRISM určený len pre sledovanie informácií mimo USA a nikdy nesledovali aktivity amerických občanov.
Všetky firmy rázne popreli akúkoľvek spoluprácu. Apple nikdy o PRISMe nepočul a tvrdí, že neposkytuje vládnym agentúram priamy prístup k ich serverom.
Microsoft poskytuje dáta len po súdnom príkaze, ktorý ešte podrobne preskúmajú a informácie poskytujú len o vybraných subjektoch, nie plošne.
Google bol obvinený, že dal vláde „zadné vrátka“ k informáciám na Gmaile či YouTube. Nič také však podľa internetovej firmy neexistuje a na programe PRISM sa nepodieľajú.
Mark Zuckerberg označil tieto informácie za otrasné a prízvukuje, že Facebook sa nepodieľal a ani nikdy nebude podieľať na predávaní informácii o jeho klientoch vládnym agentúram.
Podľa informácii získaných denníkom The Guardian do PRISMu mohli nakúkať aj britskí kolegovia. Jedna z troch hlavných tajných agentúr Veľkej Británie GCHQ mala na tomto projekte spolupracovať od roku 2010.
Americká vláda nazeranie do súkromných účtov banalizuje. Barack Obama sa vyjadril, že nikto telefonické rozhovory neodpočúva. Sledujú sa len takzvané metadáta. Tie zahŕňajú informácie o telefónnych číslach, počte a dĺžke trvania hovorov a podobne.
Mená ani obsah rozhovorov sa nezaznamenáva. Program PRISM mal napomôcť pri odhalení jedného nešpecifikovaného teroristického pokusu. Reuters tvrdí, že malo ísť o pripravovaný útok na metro v New Yorku pred štyrmi rokmi. V prípade sa však stále objavujú noví a noví informátori.
Foto v článku - Verge, na titulke - Flickr
