Zlatý vek pevných diskov (ešte len príde)
Pevný disk by v budúcnosti mohol vyzerať ako hologram zo sci-fi filmu. Inžinieri testujú technológiu, ktorá namiesto ukladania informácií na povrch disku využíva trojrozmerný hologram. V ňom sú dáta zapísané v celom jeho objeme. Zatiaľ sa im do takéhoto holodiksu podarilo vtesnať 300 GB.
Vedci taktiež skúšajú zvýšiť kapacitu disku zmenou jeho skupenstva. S využitím vlastností špeciálneho roztoku, ktorého náboj je možné meniť kontrolovaným elektrickým prúdom, dosiahli kapacitu vyše tisíc gigabajtov už v niekoľkých kvapkách. Aj keď sa to zdá ako nezmysel, je celkom možné, že v budúcnosti budeme skladovať všetky faktúry, výpisy a dáta v jednej čajovej lyžičke takéhoto roztoku.
Možno najzaujímavejšie riešenie v blízkom horizonte sa ukrýva v technológii HAMR - Heat-Assisted Magnetic Recording, s ktorou prišla firma Seagate. Pri tomto zápise sa ohrieva disk miniatúrnym laserom, ktorý zmení jeho magnetické vlastnosti a tak je možné zapísať viac dát vedľa seba. Seagate vysvetľuje, že takto je možné vtesnať knižnicu všetkých doteraz napísaných kníh vo všetkých svetových jazykoch, zhruba asi 400 TB, na asi dvadsiatich diskoch. Svetová knižnica by tak mala rozmer väčšieho stolného počítača.
Jules Verne by mal radosť
Jedna cesta je miniaturizovať zariadenia na ukladanie dát, druhá možnosť je robiť dnešné disky efektívnejšie a to znamená najmä energeticky menej náročné. Výzvou je aj znižovanie produkcie tepla alebo účinnejšie chladenie. To zvyšuje životnosť úložísk a umožňuje poukladať viac pevných diskov vedľa seba, čo zvyšuje kapacitu na uloženie dát.
Pred pár rokmi sa výskumníci z Hitachi GST rozhodli experimentovať so zakonzervovaním hélia do vnútri disku. Hélium má sedem krát menšiu hustotu ako vzduch a tým dramaticky zmenšuje trenie neustále sa otáčajúcich diskov. Tým pádom sa znížila spotreba energie a teda aj vyprodukované teplo. V súčasnej dobe začínajú používať hélium aj ostatní výrobcovia vysokokapacitných diskov.
Podobne rozmýšľali aj inžinieri v Redmonte, kde má sídlo Microsoft. Pre zabezpečenie najlepšieho chladenia pri nízkej spotrebe energie sa rozhodli pre celkom neobvyklé umiestnenie svojho nového datacentra. V rámci projektu Natick umiestnili 20 tisíc serverov pod morskú hladinu, kde séria tepelných meničov a čerpadiel využíva vodu na ich chladenie pri relatívne nízkych nákladoch.
Na Slovensku more nemáme. No aj u nás sa využívajú triky s fyzikou. V Bratislavskom dátovom centre BENESTRA sa na chladenie serverov a diskových polí využívajú takzvané studené a teplé uličky, ktoré pomocou turbín a prieduchov privádzajú a odvádzajú vzduch a zabraňujú tak prehrievaniu. „Výrobcovia serverov a diskových polí ich dizajnujú tak, aby sa vedeli samé uchladiť. My dodávame studený vzduch, ktorého ani centimeter kubický nejde do prázdna, ale vždy vychádza von z uličky jedine cez serverovú infraštruktúru,“ hovorí Lukáš Koller, Sales Director, BENESTRA.
Na hranici reality a science fiction
Predstavte si, že by sa dokumenty, tabuľky, prezentácie, zmluvy a faktúry v peňaženke dali prenášať na jednom ústrižku lepiacich poznámok s nápisom „práca“. Tento nový koncept je založený na využívaní vlastností grafénu. Datastickies by mali byť dokonca také tenké, že sa dajú využiť ako záložka do knihy.
Zdroj: www.datastickies.com
Netradičné riešenie zálohovania dát skúšajú aj vedci zo Sony a využívajú na to technológiu, s ktorou po deväťdesiatych rokoch už nikto v budúcnosti nepočítal - audiokazety. Keď v laboratóriách Sony skúsili pridať do polymerového filmu ióny argónu docielili vytvorenie špeciálnej magnetickej vrstvy, vďaka ktorej na kazetu uložili až neuveriteľných 185 terabajov dát (185 tisíc gigabajov!). Pre porovnanie je to približne 3 700 Blu-ray diskov alebo 47 tisíc DVD. Kazeta však optické disky hlavne kvôli rýchlosti nenahradí. Je skôr určená na dlhodobú zálohu dát.
Jeden z posledných konceptov bol predstavený na konferencii v Davose. Ide o technológiu zápisu informácií do DNA, ktorú prezentoval molekulárny biológ Nick Goldman z Európskeho Bioinformatického Inštitútu. Pri tomto štýle zápisu sú dáta prekonvertované na binárny kód a hneď na to do genetického ATGC kódu DNA. „Takto by sme vedeli uložiť všetky dáta, ktoré sú momentálne na internete, do kufra dodávky.“ Ešte k tomu je táto forma vysoko trvanlivá a takto uložené dáta dokážu bez zmeny prežiť tisíce rokov. Goldmanovmu tímu sa už podarilo uložiť veľké PDF súbory s výskumom, Shakespearove sonety a aj prejav Martina Luthera Kinga „I have a dream“.
Na firemné dáta sa viac oplatia dátové centrá
Čoraz viac firiem rieši problém s narastajúcim objemom dát ich presúvaním do úložísk prevádzkovaných operátormi v dátových centrách. Sú spoľahlivejšie a vo väčšine prípadov aj lacnejšie, ako prevádzkovanie vlastných serverov a diskov. Ich jednoznačnou výhodou je vyššia bezpečnosť, zálohovanie a ochrana dát. Možnosť efektívne a lacno rozšíriť priestor na ukladanie firemných dát priniesla BENESTRA cez službu Network Storage. Aj keď fyzicky sú dáta zákazníkov uložené v jednom z najmodernejších dátových centier na Slovensku, zákazníci k nim majú prístup ako keby boli súčasťou ich vlastnej lokálnej siete.
