Štát ide ťahať drahú optiku do škôl a úradov. Pozrite sa do ktorých

Ako naznačuje názov projektu (Digitálne učivo na dosah), optika sa mala pôvodne kopať k školám. Úrady, štátne aj obecné, pribudli až neskôr. Dôvod je, aby investícia bola čo najefektívnejšia, vysvetľuje Rastislav Janota, šéf Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá projekt manažuje.

Projekt vo fáze takzvanej štúdie realizovateľnosti pôvodne rátal s pripojením 237 škôl v okresoch Trnava, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Spišská Nová Ves a Snina.

NASES u svojich dodávateľov zazmluvnil vybudovanie prípojok k 239 školám a 177 úradom. Ich zoznam je súčasťou zmlúv. Trojica firiem má podľa kontraktov, ktoré s nimi vládna agentúra uzavrela koncom apríla, položiť celkovo 944 kilometrov prípojok a zinkasovať za to 23,8 milióna eur (s DPH).

• Stiahnite si zmluvy v súbore .zip

Zoznam škôl a úradov, ktoré dostanú optiku, je živý dokument. Jednotlivé inštitúcie z neho vypadávajú a iné zasa pribúdajú podľa toho, čo podľa R. Janotu zistia projektanti na tvári miesta.

Ak je napríklad prípojka pridlhá a/alebo náklady na jej výstavbu sú privysoké, tak sa tam skrátka kopať nebude. Rovnako z digitálneho učiva vypadli školy, ktoré sú na optiku už pripojené cez akademickú sieť Sanet (ktorý to robí už roky, ale úplne inak). Napríklad prípojku zo Sniny do Uliča nahradila sieť liniek v Humennom.

• Pozrite si predbežné plány prípojok v okresoch Snina, Humenné a Spišská Nová Ves na prehľadnej mape. Na otvorenie dokumentu potrebujete po počítača inštalovať aplikáciu Google Earth.

Prečo nie Sanet

Sanet buduje optické prípojky do škôl už desať rokov. Momentálne je na jeho vláknach pripojených 330 stredných a základných škôl. Stálo to 3,5 milióna eur, čiže zlomok toho, čo sa ide vynaložiť na Digitálne učivo na dosah.

Šéf združenia Sanet Pavol Horváth tvrdí, že zvyšok stredných škôl – a základných, ktoré sú po trase – by vedeli zvládnuť do piatich rokov. Ak by na to mali peniaze.

• Prečítajte si rozhovor s P. Horváthom (celý pre predplatiteľov TRENDU).

Ponúka sa otázka, prečo štát na optifikáciu škôl nevyužije dlhoročné skúsenosti a lowcostové know-how Sanetu. V realizačnej štúdii k projektu Digitálne učivo na dosah, ktorej autorom je ministerstvo školstva a vládna sieťová agentúra, sa táto možnosť aj rozoberá. Ale nie tak, že ju podporuje.

Píše sa v nej, že Sanet by to bol schopný zabezpečiť pripojenie škôl len „po masívnych investíciách“, že jeho „chrbticová sieť má limity pre ďalší rozvoj“, že projekt si vyžaduje „servisnú organizáciu, ktorá je a bude schopná pracovať s veľkým počtom subjektov“ a že Sanet „negarantuje žiadne štandardy bezpečnosti a riadenia prístupov obsahu“.

R. Janota sa pridáva: „Aj keď [Sanet] poskytuje vysokokapacitné pripojenie, máte slušnú pravdepodobnosť, že v špičkových hodinách nepretlačíte multimediálny obsah v dostatočnej kvalite.“

Predseda Sanetu si myslí, že takéto jednoznačné závery sú v štúdii preto, že jej autori sa ju neunúvali konzultovať s ľuďmi z prostredia akademickej siete. Inak by podľa neho dostali napríklad odpoveď, že Sanet riadi kvalitu služby formou takzvaného overprovisioningu: „Chrbtica siete musí mať vždy dostatok kapacity na to, aby dokázala preniesť požadovaný objem dát a k zahlteniu siete nedochádza.“

Podľa P. Horvátha tiež autori štúdie skreslili údaje o dotáciách pre Sanet, aby zdôvodnili finančnú nevýhodnosť pokračovania jeho projektu na pripájanie škôl.

Projektu Digitálne učivo na dosah sa venujeme v téme čísla v TRENDE 26/2015. Analyzujeme v nej, či cena prípojok nie je vysoko nad trhovými štandardmi, či sa prípojky nebudú ťahať aj k školám, u ktorých to nemá význam, či projektu (ne)hrozí, že si ho podajú eurofondoví audítori z Bruselu. Môžete si tiež prečítať, čo si o projekte myslia komerční operátori, ktorých spôsob realizácie projektu zdvíha zo stoličiek.

Zdroj: peterzentko

TREND 26/2015

Zoznam škôl, pre ktoré NASES zazmluvnil optickú prípojku