Sociálne siete zadarmo? Omyl! Platíme našimi najcitlivejšími údajmi

Milióny ľudí žijú stále v domnienke, že sociálne siete či rôzne webové aplikácie sú zadarmo. Z finančného hľadiska je používanie najznámejších sociálnych sietí bežnými používateľmi síce bezplatné, avšak je potrebné uvedomiť si, že za ne platíme našimi osobnými údajmi. Tie často analyzujú algoritmy a umelá inteligencia s cieľom ich speňaženia.

Najčastejšie formou cielenej reklamy a marketingovej štatistiky pre biznis používateľov, ale nie je vylúčený aj iný spôsob speňaženia. Celkovo môžeme tvrdiť, že my ako ich používatelia sme v skutočnosti pekne zabalený produkt,ktorý tieto sociálne siete ďalej predávajú svojim zákazníkom, ktorí si u nich kupujú reklamu.

Identifikácia cez "sušienky"

Nielen sociálne siete, ale takmer každá webová stránka, ktorú navštívime, o nás zbiera určité údaje, ktoré potom využíva na rôzne účely. Najznámejší a najrozšírenejší spôsob rozlišovania jednotlivých používateľov je prostredníctvom takzvaných „Cookies“ (ang. sušienka). Súbory cookies sú krátke textové súbory, ktoré sa využívajú ako digitálne identifikátory mobilného zariadenia.

Môžu sa využívať na také banálne veci ako napríklad, aby vám v ďalšom okne zostali v košíku tie isté produkty, ale sú využívané aj na cielenie reklamy a v rámci nej na sledovanie vášho správania či preferencií. Prostredníctvom cookies je tiež možné zistiť, na čo klikáte, čo lajkujete, dokonca je možné sledovať aj pohyby myšou.

V princípe ide o to, že keď daná stránka či webová aplikácia chce použiť cookies a „trackovať vás“, tak vás o tom musí explicitne informovať. Keďže to robia prakticky všetky weby, všetci používatelia musia klikať na uvedený „cookie formulár“. „ePrivacy legislatíva vyžaduje v niektorých prípadoch súhlas, ale v deviatich z desiatich webov nie je jasné kedy a na čo je súhlas potrebný, respektíve ako by mal platne udelený súhlas vyzerať.

Zdroj: NMH

Najrozšírenejšia cookies lišta na Slovensku (ktorú nebudeme menovať), spomína oprávnený záujem pre cookies, ktorý je dokonca preddefinovaný a zapnutý. „Ide o nepochopenie problematiky, inak sa to bohužiaľ nedá povedať,“ hovorí Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie DAGITAL Legal.

Základný mýtus, ktorý v tejto súvislosti koluje, že za tieto okná môže GDPR, nie je pravda. GDPR len stanovuje podmienky platného súhlasu ale nehovorí, kedy a na čo ho získavať. To hovorí ePrivacy legislatíva a tá sa nezmenila v tomto smere od roku 2009, takže GDPR s oknami, na ktoré niektorí používatelia nadávajú, nemá nič spoločné.

„Od roku 2002 reguluje v EÚ cookies a podobné technológie ePrivacy smernica, ktorá podmieňuje ich marketingové využívanie predchádzajúcim súhlasom, čo nie je v praxi veľmi rešpektované. Viacero členských štátov, vrátane Slovenska, však túto legislatívu implementovalo nedostatočne alebo dokonca nesprávne. Máme ju implementovanú do § 55 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách,“ hovorí J. Berthoty.

Zahraničné dozorné orgány reguláciu cookies vnímajú tak, že sa vzťahuje aj na ďalšie sledovacie technológie ako sú Software Developement kit (SDK), pixely, či web beacons s obľubou využívané ako reklamné identifikátory pri online behaviorálnom marketingu. De facto teda môžeme povedať, že predmetom regulácie je stále ochrana a výmena dát umožňujúca sledovať správanie používateľa internetu pomocou technológie komunikujúcej s jeho koncovým zariadením – smartfónom či počítačom, respektíve internetovým prehliadačom, nie samotné cookies.

Zdroj: SHUTTERSTOCK

„Na Slovensku máme prakticky alebo takmer nulovú vymožiteľnosť týchto pravidiel. Za veľmi nešťastné môžeme považovať, že ePrivacy pravidlá sú pod dozorom Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb, ktorý sa od nášho vstupu do EÚ k regulácii cookies, mobilným aplikáciám, SDK a marketingovej analytike akosi ešte nestihol vyjadriť. Väčší zmysel by dávalo, ak by táto problematika spadala do kompetencií Úradu na ochranu osobných údajov SR, tak ako je to s GDPR,“ vysvetľuje J. Berthoty, ktorý ďalej dodáva: „Formálne teda máme reguláciu cookies aj na Slovensku, no je implementovaná nesprávne a nevymožiteľným spôsobom. Za všetko hovorí najlepšie to, že aktuálne znenie slovenského zákona o elektronických komunikáciách neumožňuje dozornému orgánu uložiť pokutu za porušenie pravidiel týkajúcich sa súhlasu používateľov s cookies, čo je samozrejme v rozpore s ePrivacy smernicou.

Čo sa deje s našimi osobnými údajmi?

Na základe mechanizmu EU-US Privacy Shield ešte donedávna dochádzalo k prenosom osobných údajov z EÚ do USA a to úplne legálne. Až v júli 2020 rozhodol Súdny dvor EÚ, ako najvyšší európsky súd, o rozpore certifikačného mechanizmu so smernicou na ochranu osobných údajov (dnes už GDPR) a „EU-US Privacy Shield“ zrušil. Napriek tomu sa ale tok dát z EÚ do USA úplne nezastavil.