Slovensko nezvláda digitalizáciu. Môžeme prísť o nemalý balík peňazí

Slovensko chce do konca roka 2023 vyčerpať zhruba deväť miliárd eur zo štrukturálnych fondov ešte z programového obdobia 2014 až 2020. Tieto prostriedky by mohli predstavovať významnú injekciu do hospodárstva postihnutého pandémiou. Veľká časť peňazí aj tak napokon skončí v štátnom rozpočte v podobe daní a odvodov. Slovensko sa v súčasnosti nachádza vo veľkých problémoch, pretože eurofondy nečerpá, čo má za následok aj to, že prostriedky do ekonomiky netečú.

Mnohé projekty sa nestihnú

Samostatnou kapitolou je digitalizácia. Projekty zamerané na digitalizáciu spoločnosti sa majú financovať z prioritnej osi 7 operačného programu Integrovaná infraštruktúra (PO7 OPII). Celková alokácia z európskych zdrojov na túto oblasť predstavuje zhruba 670 miliónov eur. Väčšina z nich je kontrahovaná, vyčerpaných je 135 miliónov eur.

„Veľká časť sa javí ako zakontrahovaná. Keď si však urobíme bližšiu analýzu toho, čo je zakontrahované, vychádza nám veľké množstvo projektov, kde síce sú podpísané zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku medzi prijímateľom, čo je zväčša nejaký rezort, a sprostredkovateľským orgánom, no mnohé z nich sa nestihnú. Veľmi často sú to projekty, ktoré presahujú 36 mesiacov podľa ich štúdie uskutočniteľnosti. Dnes máme do konca obdobia, keď môžeme čerpať štrukturálne fondy, tridsať mesiacov,“ podotýka Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS).

Kvantita na úkor kvality

Jedným z prvých procesov, ktoré sa udiali na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) po voľbách v roku 2020, bolo posúdenie 53 už kontrahovaných národných IT projektov. Na povrch prenikali len čiastkové informácie, odborná verejnosť sa na hodnotiacom procese nezúčastňovala. Rezort nepredstavil transparentné a jasné kritériá, na základe ktorých sa projekty hodnotili. Nakoniec ministerstvo rozhodlo, že realizovať sa bude len 35 projektov.

„Sme radi, že 35 projektov má šancu pokračovať, no treba povedať že šanca sa znižuje každým dňom. Niektoré projekty môžu zbehnúť, iné možno zbehnú s tým, že sa umelo skráti čas, čo potom prináša riziko, že veľa projektov sa bude odovzdávať v poslednom roku alebo v poslednom štvrťroku. To vyvolá obrovský tlak na kapacity na strane IT trhu aj na kapacity na strane štátu. Bolo by čudné, keby sa to neodrazilo na kvalite,“ hovorí E. Fitoš.

Podľa neho je potrebné, aby sa urobila analýza, na základe ktorej sa povie, čo je a čo nie je možné zrealizovať. S prostriedkami, ktoré sú príliš rizikové alebo už zjavne nevyčerpateľné, treba začať disponovať a plánovať ich iné využitie, pretože hrozí, že o ne Slovensko príde. Mal by vzniknúť aj zoznam náhradných projektov, ktoré sa okamžite presunú na miesta vypadnutých projektov. Vláda by mala povedať, ktoré projekty sú kľúčové pre štát a treba sa im venovať najviac.

Na poslednú chvíľu

Typický projekt informačného systému svojou dĺžkou presahuje volebné obdobie, a to výrazne. Nezriedka môže presiahnuť aj dve volebné obdobia. Sú to napríklad informačné systémy, o ktorých sa prvýkrát hovorilo v rokoch 2005 a 2006 a stále sa ešte nezrealizovali. Sociálna poisťovňa sa v tomto smere spomína opakovane.

Slovensku chýba kontinuita rozvoja informačných systémov počas rozličných vlád a rozličných volebných období. Informatizácia je politicky senzitívna. Každá garnitúra považuje za potrebné a užitočné pre seba prísť s novým prístupom, s novým konceptom a podľa možností zrušiť veľa vecí, ktoré už sú pripravené, ak s nimi z nejakého dôvodu nesúhlasí.

Už v minulom programovom období sa uskutočnilo veľké množstvo projektov, ktoré sa realizovali na poslednú chvíľu, a rovnako to zrejme bude tentoraz. Príkladom môže byť portál Slovensko.sk, ktorý sa postupne zlepšuje, jeho zavádzanie však prinieslo negatívne javy, ktoré sa stali terčom kritiky a často oprávnene. Prinieslo tiež veľa netransparentnosti a veľmi rýchle verejné obstarávania, na čo sa takisto poukazovalo.