Slovenské mestá sa premieňajú na Smart Cities. Pomáhajú aj startupy. Najďalej je Bratislava

Pod označením Smart city si možno predstaviť využitie modrných technológií na to, aby sa život v meste zlepšil a zjednodušil. Na začiatku každej myšlienky pre implementáciu smart riešení je potrebná presná identifikácia oblasti, ktorá si v meste či v obci vyžaduje zlepšenie.

Niektoré mestá preto napríklad riešia odpadové hospodárstvo, dopravu, osvetlenie, úsporu energií či dokonca zlepšenie komunikácie medzi vedením a obyvateľmi. Medzi veľmi časté problémy, ktoré sa tiež riešia implementáciou smart riešení, patrí aj parkovanie.

„Medzi prvými mestami, ktoré k téme smart parkovania pristúpili veľmi premyslene a komplexne, bol Trenčín. Pred približne piatimi rokmi sa mestu podarilo centralizovať a digitalizovať proces krátkodobého aj dlhodobého parkovania. Medzi prvými inštalovali v meste aj smart senzory obsadenosti.

V súčasnosti štafetu v parkovaní prebrala Bratislava, ktorá celý proces posunula najďalej. Parkovacie oprávnenia vydáva elektronicky a využíva pritom päť štátnych registrov, kompletnú samoobsluhu používateľov. Zároveň umožnila ako prvé mesto na Slovensku konkurenciu mobilných parkovacích aplikácií,“ hovorí Michal Bróska, riaditeľ divízie ParkDots zo spoločnosti PosAm.

Prekážkami sú znalosti a peniaze

Ktorékoľvek smart riešenie musí byť v prvom rade užitočné pre občanov. To je merítko nazerania sa na to, či riešenie poskytuje alebo neposkytuje výhody. „Smart riešenia by mali zvyšovať kvalitu života obyvateľov, prispôsobovať služby a ich dodanie pre obyvateľov. Tiež majú obrovský potenciál zlepšiť kvalitu životného prostredia.

Mestá sa pri obstarávaní smart riešení často obracajú aj na niektoré slovenské startupy. Medzi najznámejšie v tejto oblasti patria napríklad Sensoneo, Gospace, SEAK či Akular,“ tvrdí Peter Kolesár, partner spoločnosti Civitta.