Open space, ktorý poznáme, neprežije. Kancelársky život po pandémii bude vyzerať úplne inak

Keď sa opatrenia uvoľnia a zamestnanci začnú z domácich kancelárií prúdiť do administratívnych budov a do svojich klasických, zväčša otvorených pracovísk, bude to úplne iné, ako keď tam boli naposledy.

Pohyby ľudí budú zrejme veľmi jednosmerné, výťahy menej plné a družné debaty kolegov v kuchynke menej časté. Žiadne skupinové obedy v kantíne či zdieľané pracovné stoly. Stovky až tisíce ľudí v jednej budove, kde na jedného človeka pripadá ani nie desať štvorcových metrov, budú zrejme tiež minulosťou.

Pandémia koronavírusu prispeje k zásadnému prehodnoteniu fyzickej blízkosti k ostatným po dobu, než dôjde k vytvoreniu kolektívnej imunity. To sa prejaví v dočasnom preusporiadaní kancelárskych priestorov. Firmy sa po túto dobu zamerajú hlavne na zaistenie dostatočného odstupu medzi jednotlivými zamestnancami, už len vzhľadom na to aký veľký podiel tvoria v kanceláriách práve otvorené pracovné priestory.

Najväčšími nájomcami kancelárskych priestorov v Bratislave sú predovšetkým banky, poisťovne, shared service centrá, telekomunikační operátori a IT firmy. Podľa súčasných odhadov z USA pracuje v otvorených kancelárskych priestoroch až 70 percent zamestnancov.

„Aj na Slovensku v moderných kancelárskych budovách sledujeme väčší pomer používateľov otvorených priestorov. Uzatvorené kancelárie využívajú napríklad právnici alebo laboratóriá, či nájomcovia v starších budovách, kde nie je možné open space vytvoriť,“ hovorí Samuel Šporka, vedúci oddelenia prenájmu kancelárskych nehnuteľností v JLL.

Teplota a automatika

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ má voči svojmu zamestnancovi povinnosť vytvoriť také pracovné podmienky, ktoré umožňujú bezpečný výkon práce. Povinnosti zamestnávateľa sa aktuálne kvôli šírenia epidémie koronavírusu zásadne rozširujú a nadobúdajú celkom nový význam.

Mnohé opatrenia začínajú už pri vstupe do práce. Zamestnávatelia či správcovia budov prišli s úvodnými bezpečnostnými prvkami, ktoré kombinujú kontroly a opatrenia prevzaté z letísk či obchodov s potravinami – meranie teploty termokamerami, povinné rúška či dezinfekcia.

Meranie teploty ľuďom, ktorí vchádzajú do budov, je už v Číne úplne bežné. „80 percent prémiových kancelárskych budov vyžaduje u zamestnancov meranie telesnej teploty, a ak presiahne 37 stupňov Celzia, nie sú do budovy vpustení,“ hovorí pre portál iDnes.cz Pavel Kašík, vedúci oddelenia projektového managementu spoločnosti JLL.