Juraj Forgács je odborník na kryptomeny a šéf spoločnosti Fumbi. Na začiatku kryptomeny vnímal ako kuriozitu, no neskôr, keď sa do tejto témy ponoril hlbšie, nadobudol presvedčenie, že kryptomeny sú budúcnosť. „Sú nevyhnutné na to, aby ľudstvo našlo cestu von zo súčasného mániodepresívneho ekonomického cyklu,“ tvrdí v rozhovore pre TREND.
- V rozhovore sa dočítate:
- Nakoľko je investícia do kryptomien populárna
- Prečo dochádza k halvingu bitcoinu
- Aký to bude mať vplyv na jeho cenu
- Prečo sú nemecké banky otvorené voči kryptomenám
- Ako vnímajú Slováci kryptomeny
Je to vyše dva roky, čo bitcoin dosiahol svoje maximá. Bitcoinová bublina však spľasla a jeho hodnota sa prepadla o desiatky percent. Očakávali ste takýto vývoj?
To, že tam bola bublina, je úplne prirodzené. Je to niečo, čo je typické pre všetky rýchlo sa rozvíjajúce trhy. Spomenul by som analytickú spoločnosť Gartner, ktorá vytvorila graf s názvom „cyklus očakávaní“. Tam je možné vidieť, ako sú niektoré nové technológie preexponované z hľadiska očakávaní. Keď sú očakávania vysoké, tak následne potom dochádza k bublinám.
Bitcoin je v princípe forma peňazí. Tým, že je decentralizovaný, tak sa neopiera o štátnu moc. Z toho pohľadu je jeho vývoj živelný. Stále tu existuje veľký nepomer v objeme medzi finančným trhom a trhom kryptomien. Čím viac sa bude trh s kryptomenami zväčšovať, tým menej sa bude dať s cenou hýbať.
Mala podľa vás uvedená udalosť pre kryptomeny skôr pozitívny či negatívny efekt?
V roku 2017 napríklad prišiel masívny záujem verejnosti. Ten trh je rigidný, čo je jeho hlavná výhoda, pretože nedokáže vyrobiť viac bitcoinov, než je konečný počet. To znamená, že vtedy nebola možnosť nejakou zvýšenou produkciou uspokojiť dopyt a logicky došlo k exponenciálnemu rastu.
Ten prílev peňazí veľmi pomohol nakopnúť samotné odvetvie. Niektorí síce zobrali peniaze a išli napríklad na dvojročnú dovolenku, ale oveľa viac je práve nadšencov, ktorí využili peniaze na rozvoj technológie a celého odvetvia.
Veľa ľudí na bubline zarobilo, ale sú aj takí, čo prišli o celoživotné úspory...
Z môjho pohľadu aj tí, čo nakupovali bitcoin na maximách, tak teoreticky nemuseli urobiť zle. Keď si to rozdelia na päť- či desaťročnú investíciu, tak stále na tom môžu zarobiť. Ak nakúpili a potom v panike predali na minimách, tak je to podľa mňa nekvalifikované a panické správanie.
O celoživotné úspory sa však dá prísť aj na iných aktívach...
To, že niekto prišiel o celoživotné úspory, netreba brať ako problém bitcoinu. Na začiatku milénia dávalo mnoho ľudí peniaze do dotcom firiem. Dnes si už nikto nespomenie, že obrovské firmy skrachovali zo dňa na deň. Kryptomeny na rozdiel od nich nemôžu skrachovať zo dňa na deň. Určite je bezpečnejšie nakúpiť bitcoiny, hoci aj na maxime, než investovať do startupu.
Aká je momentálna situácia na trhu s kryptomenami? Je investícia do kryptomien populárna medzi investormi?
Vnímame rozpor medzi tradičnou, širokou či odbornou verejnosťou, ktorá má pochopenie pre kryptomeny. Ľudia z pozadia bánk majú napríklad veľkú nedôveru voči kryptomenám. Je to hlavne preto, lebo bankovníctvo je sektor, ktorý je celý postavený na štátnom dozore a regulácii. Niečo, čo je založené na úplne iných princípoch, je pre nich ťažko pochopiteľné.
Na druhej strane, niektorí ekonómovia či akademici majú oveľa ústretovejší názor na kryptomeny. Veľa z nich chápe, že je to niečo prospešné či nevyhnutné. Potom je tú široká verejnosť, ktorá má o kryptomeny obrovský záujem. Len sú tu bariéry na strane ponuky tento záujem uspokojovať.
Za atraktivitou investícií môže byť aj politika lacných peňazí centrálnych bánk, ktorá povzbudzuje investorov dať ich aj do rizikového aktíva. Je toto podľa vás motorom pre investície do kryptomien?
Politika lacných peňazí je integrálnou súčasťou Fiat peňazí a nevieme sa jej zbaviť. Je to dlhodobý trend, že sa peniaze len nafukujú šialeným tempom. To sa podľa môjho názoru len tak nezmení.
Je tu, samozrejme, časť ľudí, ktorá ich využíva ako lacné zdroje, aby ich dali aj do rizikového aktíva. To sú tí ľudia, ktorí ich hneď vypredávajú, keď nastane pokles. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí to vnímajú ako štrukturálny problém. Tí potom nakupujú bitcoin dlhodobo a pravidelne ako protiváhu voči systému nafúknutých peňazí. Bitcoin sa už v súčasnosti radí medzi veľmi tvrdé formy peňazí a po halvingu sa to ešte zdvojnásobí.
Podľa vlaňajšej štúdie nemeckej banky Bayerische Landesbank môže cena bitcoinu v tomto roku dosiahnuť viac než 90-tisíc dolárov. Veríte v takýto rast ceny aj vy?
Podľa mňa sa bitcoin za nasledujúce štyri roky transformuje z alternatívneho finančného nástroja na súčasť mainstreamu. Bude súčasťou bežných portfólií aj v bankách. Bayerische Landesbank to kvantifikovala na základe modelu, ktorý je za ostatných desať rokov veľmi presný dodnes.
Napriek tomu si myslím, že tá cena pôjde hore na stovky tisíc a potom to môže výrazne klesnúť a ustáliť sa potom niekde na úrovni okolo stotisíc. Keď to raz začne narastať, tak sa tam pravdepodobne opäť vytvorí nová bublina. Kým sa cena opäť stabilizuje, tak cena bude opäť veľmi volatilná.
Nemecké banky sú na rozdiel od slovenských otvorenejšie voči kryptomenám. Čím to podľa vás je?
Nemecká marka bola v minulosti veľmi kvalitná mena. Aj keď mala Juhoslávia problém s hyperinfláciou, tak všade sa tam používala nemecká marka. Nemecko je tradične zástancom veľmi tvrdej meny. Európska centrálna banka je dlhé roky pod vplyvom skôr francúzskeho modelu, kde sa tlačia peniaze vo veľkom. Dnes je kvantitatívne uvoľňovanie v takom rozsahu, že v Nemecku prišli žaloby na to, že ide o skryté financovanie štátov.
V Nemecku je tradícia tvrdej meny veľmi silná, a preto je tam aj veľmi silné pochopenie pre bitcoin. V súčasnosti, keď sa euro tlačí vo veľkom a používa sa na financovanie štátov, ktoré sú v obrovských dlhoch, tak nemecká odborná verejnosť sa otáča ku bitcoinu.
Ako to vyzerá v praxi?
Dochádza k legislatívnym zmenám. Od januára mohli nemecké banky žiadať o špecifickú licenciu, aby mohli otvárať kryptomenové účty pre klientov. To znamená, že môžu pre klientov nakupovať a držať kryptomeny. Desiatky bánk o to požiadali ešte na začiatku roka.
Tento mesiac nastane takzvaný halving bitcoinu (stalo sa 11.5. 2020, pozn. red.). Čo to vlastne je?
Ťaženie bitcoinu spočíva v tom, že počítač bude validovať transakcie v bitcoinovej sieti a zaraďovať ich do nejakých blokov. Tie si možno predstaviť ako účtovnú knihu, ktorá má, povedzme, niekoľko riadkov. Ak teda zapisujete transakcie a dostanete sa až na posledný riadok knihy, tak vtedy ste získali nový blok. Vtedy ho publikujete ostatným a preberie sa do celého reťazca. Za to, že ste nový blok našli, tak dostanete odmenu vo forme bitcoinov, ktoré boli vytvorené podpísaním bloku.
Teraz je pri každom novom bloku vytvorených 12,5 bitcoinu a po halvingu to bude už len polovica, čiže 6,25.
Prečo je mnoho prívržencov kryptomien v takom veľkom očakávaní tejto udalosti?
Pri halvingu je dôležité si uvedomiť, kto môže bitcoin reálne predať. Je to iba ten, kto ho má. Nie je to niečo, čo sa dá vytvoriť na dlh. Teda nedá sa to nafuknúť ako peniaze, skôr je to ako komodita, ktorú treba reálne mať, keď ju chcete predať.
Hlavná zložka predaja sú tí, ktorí ho momentálne ťažia, pretože si potrebujú zaplatiť operatívne náklady. Práve oni budú po halvingu tvoriť oveľa menšiu časť ponuky. Halving urobí to, že za vyťažený blok dostanú namiesto 12,5 bitcoina len polovicu. Druhú časť tvoria traderi, ktorí ho nakúpia a neskôr hneď predajú s krátkodobým ziskom. Tretiu časť tvoria ľudia, ktorí ho budú držať až dovtedy, pokiaľ sa z neho nestane rezervná mena. Keď počet bitcoinov od ťažiarov klesne a traderi vypredajú svoje zásoby, tak v tej chvíli bude obrovský nedostatok a naštartuje sa motor rastu jeho ceny.
V čom sú podľa vás krytpomeny lepšie ako bežné peniaze?
Pre spoločnosť je hlavná výhoda to, že kryptomeny dokážu fungovať úplne nezávisle od toho, či fungujú inštitúcie. Celá monetárna či platobná infraštruktúra dokáže fungovať bez ohľadu na to, kto napríklad chodí do práce, pretože je to softvér. Na druhej strane je to tiež nezávislosť pre jednotlivca, pretože dokáže byť svojou vlastnou bankou.
Nahradia podľa vás kryptomeny bežné peniaze, alebo budú skôr ich doplnkom?
Z krátkodobého hľadiska kryptomeny určite nenahradia bežné peniaze. To, čo sa stane v horizonte desaťročí, je ťažké predpovedať. Myslím si, že je tu skôr preferencia tých vzácnejších a tvrdších peňazí pred tými, ktoré sa donekonečna rozmnožujú. Z tohto hľadiska sa budú možno kryptomeny presadzovať čoraz viacej.
- Juraj Forgács
- Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po jej absolvovaní pracoval v IBM ako finančný analytik. Po krátkom čase pochopil, že korporátny život preňho nie je a presunul sa do menšej reklamnej agentúry zaoberajúcej sa online marketingom a mobilnými platbami. Tu sa vypracoval na finančného riaditeľa. V 2018 za pomoci anjelskych investorov rozbehol startup Fumbi a priniesol tak jednoduché a bezpečné investovanie do kryptomien pre Slovákov.
