Miesto, kde vzniká softvér v skúmavke

Vstupná hala pripomína skôr luxusnú obývačku. Ďalšie miestnosti sú zariadené minimalisticky ale sofistikovane. Sú tu veľkorozmerné ploché obrazovky aj najmodernejší systém pre tímovú kolaboráciu Microsoft Surface Hub. Menšia miestnosť na konci traktu je plná technologických hračiek, VR okuliarov, senzorov, kamier a dronov.

Bratislavské Klientské inovačné štúdio Accenture je jedným zo štrnástich európskych laboratórií spoločnosti, ktoré poskytujú infraštruktúru pre zdieľanie inšpirácií, vzdelávanie a vývoj. Od jeho otvorenia v máji tohto roka sa tu mesačne vystriedali desiatky tímov z firiem z celej širšej strednej Európy. Najviac ich sem prichádza z Nemecka. Niektoré s už hotovou predstavou o tom, čo by chceli v laboratóriu poskladať, naprogramovať a testovať. Iné s cieľom zoznámiť sa s prípadovými štúdiami a vyskúšať si možnosti technológií na pripravených demo verziách. Medzi klientmi štúdia boli banky, telekomunikačné spoločnosti, prevádzkovatelia energetických sietí, výrobné závody aj Organizácia spojených národov.

Dôvodov, prečo tieto firmy posielajú svojich zamestnancov vymýšľať „next big thing“ do externého laboratória namiesto budovania vlastnej vývojovej infraštruktúry a kapacít je niekoľko. Na jednej strane sú to náklady – počiatočné a ďalšie, na nákup neustále nových technológií. Na strane druhej, možnosť využiť služby profesionálnych konzultantov, ktorí dokážu celý proces systematizovať a pomôcť s technologickou časťou, napríklad zostrojením alebo naprogramovaním úvodného prototypu.

Takýto prístup sa vypláca aj podľa štúdií, ktoré sa zaoberajú produktivitou výskumu a vývoja. Podľa denníka The Economist návratnosť inovácii nezávisí od množstva vedcov alebo peňazí, ktoré sa do výskumu investujú. Problémom totiž nie je nedostatok nových myšlienok, ale ich aplikácia v bežnej praxi. „Investície do vzdelávania a tréningu, ktoré zvyšujú množstvo zamestnancov so schopnosťami využívať nové myšlienky alebo do manažmentu, ktorý je schopný efektívne ich zavádzať vo firme, dokážu urobiť pre rast firmy zázraky. Aj keby si svetoví vedci iba znudene škrabali čelá.“

V miestnosti nazývanej Nano Lab sú k dispozícii testovacie verzie najnovších technologických „vychytávok“ a 3D tlačiarne na výrobu prototypov. Zdroj: Accenture

Prototypovanie namiesto vyrábania slajdov

Laboratórium v sídle Accenture zaberá až 660 metrov štvorcových. Dôraz na zariadenie priestorov a ich technologické vybavenie nie je len módnym výstrelkom. Cieľom je, vytvoriť priestor, v ktorom si ľudia z rôznych pozícií v rámci jednej firmy vymieňajú nápady, „hrajú sa“ s novými technológiami a vytvárajú funkčné prototypy svojich nápadov metódami takzvaného Design Thinking prístupu. Bez zdĺhavého vyrábania prezentácií alebo izolovane od reálneho sveta. V priemere strávia v laboratóriu jeden až dva dni. V najväčšej skupine, ktorá sa v laboratóriu usídlila na celý týždeň, bolo až 50 ľudí z firmy z chemického priemyslu.

Aby sa dolovanie nových myšlienok pri takom počte nezaseklo alebo neskončilo v slepej uličke, celým procesom ich sprevádzajú trénovaní facilitátori. V súčasnosti ich má bratislavské laboratórium štyroch a ďalšia desiatka je v zácviku. K nim sa pridávajú konzultanti pre konkrétne odvetvie a experti na konkrétne technológie. Výhodou bratislavského Accenture je armáda viac ako 1 000 špecialistov, ktorí v ňom pracujú. Ak by aj nejaký chýbal, v Klientskom inovačnom štúdiu je pripravený konferenčný systém Microsoft Surface hub na pripojenie odborníkov z ktoréhokoľvek ďalšieho labu vo svete.

Čo znamená Design Thinking

V roku 1965 publikoval britský inžinier a profesor Leonard Bruce Archer knihu s názvom Systematic Method for Designers. V nej popísal metódy na kreatívne riešenie problémov. Základom týchto techník je sústrediť sa na tvorbu nových nápadov, „želanej budúcnosti“ a neobmedzovať sa pri tom tým, čo je fyzicky alebo technologicky možné. Týmto spôsobom totiž človek dokáže prísť s nápadmi, na ktoré by sa inak neodvážil pomyslieť.

Vývoj samotného riešenia je výsledkom experimentovania s existujúcimi technológiami, prototypovania a testovania. Tento proces sa opakuje, kým nie je hotové funkčné riešenie. Výhodou tohto prístupu je, že výsledné riešenie má reálnu podobu a nie je to len nákres na papieri.

Accenture: From Design Doing to Design Thinking Zdroj: Accenture

Klientské inovačné štúdium Accenture umožňuje absolvovať celý tento proces v jednom laboratóriu, ktoré je priestorovo členené do troch zón podľa toho, v ktorej fáze procesu sa vývojový tím klienta nachádza. Časť INSPIRE zahŕňa napríklad Nano Lab miestnosť s demoverziami a testovacími sadami najnovších technologických noviniek. Tu sa môžu klienti zoznámiť s výsledkami výskumných projektov skupiny Accenture Labs, vrátane technologickej vízie Accenture. Zóna LEARN zahŕňa miestnosti s vybavením pre komunikáciu s tímami na celom svete, v ktorých sa klienti detailnejšie oboznámia s vybranými technológiami v kontexte ich odvetvia. Následne spoločne identifikujeme možnosti ako im tieto technológie dokážu pomôcť vyriešiť ich biznisové výzvy. Posledná časť DEVELOP zahŕňa Liquid Studio, kde firmy pracujú na tvorbe prototypov. „V prvom rade pomáhame našim klientom pochopiť, v čom je ich potreba. To znamená aké produkty a služby potrebujú zmeniť, či dokonca od základu vyvinúť s ohľadom na to, čo robí ich konkurencia. Spolupracujeme s nimi od testovania rôznych dizajnov, cez nastavovanie stratégie až po hľadanie biznis modelov,“ vysvetľuje Šimon Skrak, Senior manažér oddelenia Accenture Digital.

Práve ľudský potenciál a znalosti zabezpečili Bratislave prominentné miesto medzi globálnymi softvérovými laboratóriami Accenture. Bratislavská pobočka má špecialistov na digitálnu identitu, blockchain, umelú inteligenciu, videoanalytiku, alebo modernizáciu aplikácií. Pod ich vedením a s pomocou vznikajú v priebehu niekoľkých „sessions“ funkčné prototypy, ktoré sa dajú modifikovať a využiť rôznymi spôsobmi.

Miestnosti s konferenčným systémom prepájajú bratislavské laboratórium s ostatnými pracoviskami po celom svete. Zdroj: Accenture

Pri jednom z doteraz najúspešnejších projektov s názvom ID2020 vznikol systém, ktorý umožňuje Organizácii spojených národov s pomocou biometrie, videoanalytiky a blockchain technológie v priebehu pár sekúnd určiť identitu utečenca. Či už cez odtlačky prstov v utečeneckých centrách alebo na základe rozpoznávania tváre cez kamery, ktoré môžu byť umiestnené na verejných priestranstvách aj na dronoch pohraničnej stráže. Do roku 2020 by mal tento systém pomôcť s identifikáciou 7 miliónov utečencov v 75 krajinách. Takéto riešenie má ale potenciál pomôcť viac ako miliarde ľudí na celom svete získať identitu, ktorú dnes nedokážu dôveryhodne preukázať a sú tak vylúčení zo sociálneho a ekonomického života. Technologické časti riešenia vznikli práve v Bratislave.

Ďalší rozvoj sleduje päť technologických trendov

Vývojové projekty, ktoré sa doteraz v Klientskom inovačnom štúdiu Accenture realizovali ukazujú, do akej miery je dnes biznis schopný osvojiť si jednotlivé technológie, a ktoré sú ešte len na začiatku adopčného cyklu. Kým cloud, biometriu, robotiku a videoanalytiku už firmy zavádzajú v širšej praxi, možnosti umelej inteligencie a rozšírenej reality zatiaľ viac testujú a s technológiou blockchainu sa väčšinou len začínajú zoznamovať.

Práve Bratislava by sa vďaka podobným laboratóriám, akým je centrum Accenture, mohla stať dôležitým miestom pre softvérový výskum nie len v Európe, ale aj vo svete. V najbližších rokoch tu chce spoločnosť postupne vytvoriť a testovať prototypy, ktoré majú odpovedať na päť hlavných trendov podľa aktuálnej 2018 Technology Vision. Medzi nimi je budovanie umelej inteligencie, ktorá bude sledovať celospoločenské ciele a riešiť globálne problémy, uľahčenie práce a nové využitia rozšírenej reality, zvyšovanie bezpečnosti dát, prepájanie a zvyšovanie dôvery medzi biznisom a technológiami a „zinteligentňovanie“ prostredia s pomocou internetu vecí.

Tomáš Volek generálny riaditeľ Accenture pre Slovensko a Maďarsko a riaditeľ technologických a inovačných centier na Slovensku v Maďarsku a Rumunsku