Ľadovec Thwaites na západe Antarktídy Zdroj: NASA
Veľký Západoantarktický ľadový štít sa definitívne roztopí, tvrdia vedci. Jeho ustupovanie sa deje podstatne rýchlejšie ako predpokladali a voda z tejto oblasti dvihne hladinu oceánov najmenej o 1,2 metra. Podľa najhoršej prognózy až o 3,6 metra. Východ kontinentu sa topí tiež, no je zatiaľ podstatne stabilnejší.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v novej štúdii analyzoval dáta zozbierané na Zemi, zo vzduchu i s pomocou satelitov za posledných štyridsať rokov a dospel k záveru, že topenie sa ľadovcov v oblasti Amundsenovho mora je akútne a prekročilo kritickú hranicu, ktorá už podľa vedcov spustila domino efekt.
„Zdá sa, že sa to deje rýchlo. Naozaj sme svedkami začiatku novej etapy,“ cituje agentúra AP hlavného autora jednej zo štúdií a glaciológa z Washingtonskej univerzity Iana Joughina. Ten s pomocou počítačovej animácie dospel k záveru, že ranná fáza kolapsu sa už začala.
Vedci z NASA to pripisujú zásahu človeka, ktorý spôsobil globálne otepľovanie a ozónovú dieru. V dôsledku toho sa zmenilo prúdenie vetrov v Antarktíde, zohriala sa voda v mori a tá šesticu ľadovcov postupne roztápa zospodu. Skutočnosť, že za topenie môžu klimatické zmeny a zmena teploty vody, potvrdzuje fakt, že ľadovce sa súčasne zmenšujú na príliš veľkej ploche.
Ďalší glaciológ z NASA a autor štúdie v Geophysical Research Letters Eric Rignot tvrdí, že sa celý proces zmenil na reťazovú reakciu, ktorá sa už nedá zastaviť. Podľa neho už ani znižovanie emisií z fosílnych palív nedokáže topenie ľadovcov na západe Antarktídy zastaviť, mohlo by ho však aspoň spomaliť. Práve spomínaná oblasť má byť podľa neho tou, ktorá najviac prispeje k zdvihnutiu hladiny v najbližších desaťročiach a storočiach.
E. Rignot ďalej upozorňuje, že už bola prelomená línia, do ktorej by sa dalo topenie stopnúť. A vyprchala aj posledná nádej, že sa pod ľadovcami nachádzajú horské masívy, o ktoré by sa zachytili a topenie sa spomalilo.
Ľadovce sa na niektorých miestach už stenčili do tej miery, že sa vznášajú na hladine a ich uzemnená časť ustupuje čoraz viac hlbšie do vnútrozemia. NASA použila zábery z dvoch satelitov ERS-1 a ERS-2 a zistila, že hranica, kde sa ľadovec dotýka zeme sa neustále posúva.
Agentúra AP pripomína, že posledné závery Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny týkajúce sa zdvíhania hladiny oceánov nespomínajú topenie sa ľadovcov na západe Antarktídy a v Grónsku. Z tohto dôvodu vedci teraz predpokladajú, že môže vzrásť podstatne výraznejšie, do roku 2100 asi o meter. Medzivládny panel zatiaľ počíta s tým, že hladina svetových morí sa do konca storočia zdvihne len od 26 do 82 centimetrov. Od roku 1900 stúpla doteraz hladina oceánov o takmer dvadsať centimetrov.
Celá Antarktída, ktorá má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2280 m.n.m.) zadržiava toľko vody, že by dvihla výšku oceánov o vyše 58 metrov. Podľa vedcov je však takýto scenár prípustný len z pohľadu tisícov rokov.
