Japonci majú pohon na kvapalný vodík z obnoviteľných zdrojov, Slovensko tiež nezaostáva

Keď sa hovorí o využití vodíka ako zdroja energie, zvyčajne sa každému spája s nesmierne ďalekou budúcnosťou. To však nemusí byť pravda. Najväčšia japonská energetická spoločnosť Eneos má už teraz funkčnú technológiu na pohon kvapalným vodíkom a vyskúšala ju už v roku 2019.

Firma má aktuálne v krajine sieť 44 čerpacích staníc na vodík a svojou činnosťou prispieva k naplneniu cieľa bývalého premiéra Jošihideho Sugu, ktorý v roku 2020 vyhlásil, že Japonsko plánuje mať do roku 2050 nulové emisie skleníkových plynov.

Výroba vodíka bez uhlíkovej stopy

Spoločnosť Eneos využíva jednu z dvoch možných metód na výrobu vodíka. Variant, pri ktorom sa využívajú fosílne palivá a vyprodukované skleníkové plyny sa zachytávajú a ukladajú, nie je práve ekologický. Druhá možnosť využíva elektrolýzu vody pomocou energie získavanej z obnoviteľných zdrojov, a práve po nej siahli Japonci.

Japonsko nie je práve zdrojovo najbohatšia krajina, a tak sa vo veľkom spolieha na import vodíka vyrobeného pomocou fosílnych palív. V krajine je produkcia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov troj- až päťnásobne drahšia v porovnaní s krajinami bohatšími na zdroje, ako je Austrália či Nórsko.

Vďaka tomu je pre Japoncov výhodnejšie vodík dovážať, aj keď sa započítajú náklady na prepravu. Zlacnenie výroby je preto logickým krokom a technológia Direct MCH je zjavne dobrým riešením.

Využitie metylcyklohexánu

Technológia Direct MCH je rozšírením metódy, pri ktorej sa využíva toluén, horľavá kvapalina podobná benzénu, často využívaná ako priemyselné riedidlo. Proces zahŕňa rozklad vodíka v toluéne, pričom vzniká metylcyklohexán (MCH), čo je tekutina stabilná pri normálnej teplote a tlaku. Na porovnanie – tekutý vodík sa musí skladovať pri teplote mínus 253 stupňov Celsia.