Riadiaci výbor sa vôbec nezaoberal Informačným systémom výstavby. Projekt za niekoľko desiatok miliónov eur, ktorí ítečkoví odborníci zo združenia Slovensko.digital zhodnotili ako jeden z najrizikovejších spomedzi všetkých pripravovaných informatizačných zámerov, v pondelok stiahlo samotné ministerstvo dopravy.

Šéf rezortu Árpád Érsek vyhlásil, že tak urobil na základe vlastných analýz, pripomienkového konania a expertných posúdení, ktoré si na tento projekt nechal vypracovať. „Postupne vyhodnocujeme jednotlivé IT projekty, ktoré som po svojom príchode na ministerstvo našiel na stole. Vždy sa snažíme nájsť tú najlepšiu hodnotu pre štát. Sústredím sa predovšetkým na konkrétny prínos pre ľudí,“ dodal.

Schválené projekty informatizácie (celkové náklady na vlastníctvo)

  • DCOM+ Rozšírenie dátového centra miest a obcí (54,9 milióna eur podľa Útvaru hodnota za peniaze)
  • Projekt dátových integrácií (24 miliónov eur podľa Útvaru hodnota za peniaze)
  • Informačný systém Centra právnej pomoci (5 miliónov eur podľa štúdie uskutočniteľnosti)
  • Manažment údajov pre Efektívne služby Sociálnej poisťovne (4,5 milióna eur podľa Slovensko.digital)

Príliš veľa rizík

Krok ministra dopravy prehodnotiť informačný systém výstavby ocenil aj riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií Štefan Kišš. Podľa neho mal tento projekt „príliš veľa rizík“. Celkové náklady na vlastníctvo IS výstavby pritom jeho útvar vypočítal na 64 miliónov eur.

Informačný systém má digitalizovať proces stavebného aj územného povoľovania, a tak pomôcť skrátiť čas potrebný na vydanie príslušných povolení. Súťaž na jeho vybudovanie sa začala za predchádzajúcej vlády pod kuratelou vtedajšieho ministra dopravy Jána Počiatka. Výberové konanie vyhrala spoločnosť Asseco Central Europe, zmluva s dodávateľom však zatiaľ podpísaná nebola.

Slovensko.digital a Aliancia Fair-play na kontroverzie v príprave projektu upozorňovali od februára minulého roka. Problém videli už v tom, že k projektu neboli zverejnené patričné podklady a chýbala k nemu tiež legislatíva. Ku kritike neziskoviek sa postupne pridávali aj odborníci na stavebné konanie a vládni úradníci.

„Potrebujeme, aby stavebné konanie fungovalo efektívnejšie, ale nie za cenu zle pripraveného projektu za 70 miliónov eur,“ uvádza Ján Hargaš zo Slovensko.Digital. Združenie vyrátalo jednorazové investičné a desaťročné prevádzkové náklady na 69,5 milióna eur.

Ďalšie obec do datacentra

Ani štvorica schválených projektov nevychádza úplne ideálne. Významné riziká podľa Slovensko.digital skrýva aj rozšírenie dátového centra miest a obcí, projekt DCOM+, do ktorého chce štát investovať 30 miliónov eur.

„DCOM dnes šetrí obciam náklady na IT, a to je pozitívne. Avšak rozšírenie projektu je nastavené tak, že podľa nás hrozí, že časť z neho nám Európska únia nepreplatí,“ tvrdí J. Hargaš. Argumentuje, že len časť výdavkov projektu sa priamo viaže na presun IT systémov do takzvaného vládneho cloudu. Ostatné výdavky sú podľa neho rizikové a pri kontrole použitia fondov tak môžu vzniknúť korekcie.

Slovensko.digital sa tiež odvoláva na odborníkov, ktorí upozorňujú, že aj keď pôvodný projekt DCOM šetrí obciam náklady na IT, podľa správy NKÚ zatiaľ nie je ani zďaleka taký využívaný občanmi, ako by mal byť. Rozširovanie na ďalšie obce v tejto situácii je preto podľa nich diskutabilný zámer.

Naopak, Útvar hodnoty za peniaze sa na projekt DCOM+, ktorého celkové náklady na vlastníctvo vypočítal na 54,9 milióna eur, pozerá zhovievajšie.

„Podľa nášho hodnotenia síce existujú malé riziká pre prínosy projektu, ale nemali by ohroziť celkovú ekonomickú návratnosť projektu,“ uvádza šéf útvaru Š. Kišš. Podotýka tiež, že DCOM+ zabezpečí, aby mohlo ďalších 1 073 obcí poskytovať občanom služby v elektronickej forme.

Projekty sa zlepšili

Obdobne útvar ministerstva financií hodnotí ďalší schválený projekt dátových integrácií za 24 miliónov eur. Jeho cieľom je rozšíriť počet organizácií štátnej správy, ktoré budú medzi sebou zdieľať referenčné údaje. To je dôležité pre uplatnenie princípu jedenkrát a dosť - aby úrady od občanov a podnikateľov nepýtali údaje, ktoré si môžu zistiť samé.

„Na základe predložených podkladov nevieme overiť výšku prínosov a nákladov projektu, avšak ekonomická opodstatnenosť projektu je dostatočne robustná voči rizikám,“ mieni Š. Kišš.

Celkovo sa podľa neho kvalita IT projektov výrazne zlepšila: „Aj keď najlepší z možných svetov sme zatiaľ nedosiahli.“ Najčastejšie rezervy vidí pri posúdení alternatív, ktoré môžu odhaliť aj lacnejšie riešenia, a pri vyčíslení prínosov.

„Projekty často očakávajú úspory znižovaním potrebných ľudských zdrojov, robia to však plošne. Odporúčame ich rozmeniť na drobné, podľa jednotlivých organizácií a úspory monitorovať počas realizácie,“ uzatvára Š. Kišš.