Medzi investormi figuruje prevažne investičná firma M Ventures, ktorá patrí farmaceutickej spoločnosti Merck, a európsky spracovateľ mäsa Bell Food Group. Menším investorom je tiež Glass Wall Syndicate, čo je skupina, ktorá podporuje niekoľko spoločností zameraných na pestovanie mäsa či mäsové náhrady.
Mosa Meat v minulosti dostala tiež jeden milión eur od spoluzakladateľa spoločnosti Google Sergeya Brina. Firma dúfa, že sa jej podarí začať predávať prvé produkty v roku 2021. Prvé by mohlo byť mleté hovädzie na hamburgery.
Jej cieľom je dosiahnuť výrobu mäsa o dva až tri roky neskôr, pričom cena jedného plátku mäsa na hamburger má predstavovať približne jeden dolár.
Ekológovia však varujú, že rastúca spotreba mäsa vo svete, najmä v rozvíjajúcich sa krajinách ako je Čína, nie je udržateľná. Hovädzie, bravčové a hydinové mäsá totiž vyžadujú oveľa väčšie zdroje než rastlinné bielkoviny. Kravy tiež produkujú obrovské množstvo skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Vyrábať mäso, ktoré vyzerá, vonia a chutí ako skutočné mäso, je veľká výzva. Mosa Meat využíva malé vzorky buniek odobratých zo živých zvierat. Tieto bunky sú kŕmené živinami tak, aby sa rozvinuli a vytvorili sa z nich vlákna svalového tkaniva. Firma tvrdí, že z jednej vzorky môže vyrobiť až 80-tisíc takzvaných „štvrťlibrákov“, ako sa označujú hamburgery, ktoré pred spracovaním vážia štyri unce (113 gramov).
Spolu s množstvom začínajúcich aj skúsenejších hráčov v odvetví, ktorí chcú v najbližších rokoch začať vyrábať umelo vypestované mäso vo veľkom, sa tiež rozpútala bitka o termíny používané na popis týchto produktov. Niektorí zástancovia tvrdia, že by sa mali tieto produkty nazývať čisté mäso. Podľa odporcov z tradičného poľnohospodárskeho sektora je oveľa vhodnejšie umelé mäso.
