Google má umelú inteligenciu, ktorá dokáže myslieť ako bábätko

Umelá inteligencia (AI) sa v ostatných rokoch posunula vo vývoji o míľové kroky vpred. Zásluhu na tom majú hlavne umelé neurónové siete, ktoré do istej miery simulujú spôsob, ktorým medzi sebou komunikujú bunky ľudského mozgu – neuróny. V súčasnosti už niektoré modely AI prekonávajú ľudské schopnosti. Už pred piatimi rokmi porazil model AlphaGo od DeepMind svetového šampióna v hre Go.

Vody technologického sveta v súčasnosti víri prípad pracovníka v spoločnosti Google, ktorý nadobudol presvedčenie, že jazykový model AI s názvom LaMDA (Language Model for Dialogue Applications), ktorý má slúžiť na tvorbu konverzačných botov, nadobudol vedomie. Odborníci zväčša tvrdia, že ide o antropomorfizovanie neživého stroja, no ten si nedávno objednal právnika, ktorý má pred súdom obhájiť jeho právo na život, a to ako osoby, ktorá má vedomie, dušu a emócie.

Napriek tomuto selektívnemu pokroku však možno povedať, že AI je všeobecne na takom stupni vývoja, keď ju v niektorých činnostiach predbehne aj niekoľkomesačné bábätko. Tento fakt sa zvyčajne demonštruje na príklade predmetu, ktorý možno dieťaťu ukázať, a keď ho dotyčná osoba ukryje napríklad za chrbát, dieťa vie, že predmet neprestal existovať. Nevidí ho, a keď sa objaví opäť, dieťa dá najavo prekvapenie, no vie, že ho osoba iba skryla. Pre umelú inteligenciu nie je ani takýto základný poznatok samozrejmosťou.

Nová štúdia známa pod skratkou PLATO (Physics Learning through Auto-encoding and Tracking Objects) je inšpirovaná práve metódami, ktorými sa učia malé deti, tiež spôsobom, ako myslia. Umelá inteligencia bola trénovaná s pomocou videí, ktoré predstavovali rovnaké základné vedomosti, ktoré získavajú bábätká v prvých mesiacoch života.