Bezpečné ukladanie a zdieľanie dát obrovských objemov je podstatným predpokladom pre digitálnu transformáciu Európskej únie, ktorá v nej v globálnom meradle zaostáva. Odborníci sa zhodujú, že veľkú vlnu digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky budú poháňať najmä potreby priemyslu a jeho dáta. Pri využívaní tzv. cloudových služieb je však EÚ stále do veľkej miery odkázaná na štáty mimo nej.
Business intelligence riešenia sú pre podniky nevyhnutné
Väčšina veľkokapacitných úložísk sa totiž nachádza mimo európskeho kontinentu. Podľa Radoslava Daniláka zo spoločnosti Tachyum, ktorý vyvíja čip s potenciálom masového použitia aj v datacentrách, je v Európe fyzicky umiestnený iba zlomok cloudovej kapacity, ktorú využíva. „V Európe je po datacentrách dopyt. Konzumuje 30 percent celkovej výkonovej svetovej kapacity dátových centier, na svojom území má však inštalovaných len päť percent,“ spresňuje R. Danilák.
Desať miliárd na nový cloud
S tým sa môže spájať množstvo problémov a bezpečnostných rizík, čo si uvedomuje aj EÚ. Členské štáty preto prijali deklaráciu, v ktorej sa zaviazali spojiť sily a vybudovať európske cloudové úložisko novej generácie. „Našou zodpovednosťou je zabezpečiť pre európske podniky vhodné podmienky na rozvoj cloudových kapacít s globálnym dosahom, ktoré uspokoja budúce potreby zdieľania a ukladania priemyselných údajov,“ zhodujú sa signatári európskej cloudovej deklarácie.
Európa konzumuje 30 percent celkovej výkonovej svetovej kapacity dátových centier, na svojom území má však inštalovaných len päť percent
Ako informovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, k deklarácii sa pripojilo aj Slovensko. „Je životne dôležité, aby EÚ mala svoje dáta plne pod kontrolou, a aby jej verejný sektor, podniky i občania mali k dátam rýchly a bezpečný prístup,“ uviedla vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová, zodpovedná za informatizáciu.
Dátová stratégia EÚ vyzýva členské štáty a priemysel, aby spolu s Európskou komisiou (EK) investovali do takzvanej európskej cloudovej federácie a spoločných dátových priestorov. Eurokomisia plánuje v nadchádzajúcom programovom období 2021 – 2027 investovať do cloudu viac ako dve miliardy eur, pričom z nového Mechanizmu na obnovu a odolnosť sa ešte očakávajú dodatočné zdroje. Celkové financovanie v oblasti cloudu a dát by tak mohlo dosiahnuť až desať miliárd eur.
Existujúce datacentrá
Najväčšie technologické firmy, ako Google alebo Microsoft si svoje dátové centrá budujú podľa vlastných požiadaviek samé. Z dôvodu celosvetovej pôsobnosti sú rozmiestnené v rozličných kútoch sveta, teda aj v Európe. Štandardne ich však iným ako vlastnej spoločnosti neposkytujú.
Budovaním veľkých dátových centier sa zaoberá aj množstvo špecializovaných spoločností. K najväčším, ktoré pôsobia v Európe, patrí napríklad holandský Interxion so svojimi 50 datacentrami v 13 krajinách kontinentu. V marci ho kúpil druhý najväčší svetový prevádzkovateľ dátových centier, americká spoločnosť Digital Realty.
Lídrom na európskom kontinente je spoločnosť Equinix, ktorá má dnes vyše 200 cloudových úložísk. Rozlohou najväčšie v Európe má v Londýne, Mníchove, Frankfurte alebo Paríži. V marci v susednom Poľsku postavila ďalšiedátové centrum za 34 miliónov eur. K ďalším veľkým prevádzkovateľom pôsobiacim aj v Európe patria Cyxtera Technologies, Colt, Global Switch, Orange Business Services, Telehouse alebo GTT Communications.
Rast segmentu nahráva aj Slovensku
Počet používateľov celosvetovej siete neustále rastie. Očakáva sa, že len stredná a východná Európa bude mať do roku 2022 viac ako 365 miliónov používateľov internetu a viac ako 2 miliardy pripojených zariadení.
Ešte viac stimuluje vznik nových dátových centier spomínaná digitalizácia v priemysle. Trh bol vlani svedkom nárastu výdavkov na infraštruktúru a vzniku viacerých veľkých dátových centier s energetickým výkonom 50 megawattov. Investovalo sa do viac ako 140 projektov, ktoré boli alebo budú spustené v tomto roku. Do stavby niektorých z nich negatívne zasiahla koronakríza. Najviac zrejme vo Francúzsku, kde vláda zastavila všetky stavby, ktorých dokončenie nie je nevyhnutné.
Podľa R. Daniláka má však Slovensko potenciál, aby aj so spomínanou podporou EK aspoň jedno európske dátové centrum v budúcnosti vyrástlo aj tu. Okrem geografickej polohy je výhodou, že u nás už existuje určitá výrobná a montážna infraštruktúra. Pôsobí tu napríklad taiwanský Foxconn, ktorý vyrába komponenty pre spoločnosti ako Cisco, Apple alebo automobilku Tesla.
Na budúci rok Tachyum plánuje spustiť výrobu slovenského čipu, ktorý sa síce má vyrábať na Taiwane, ale jeho dokončenie by bolo u nás. V takom prípade by sme podľa R. Daniláka disponovali jedinou technológiou vhodnou pre účely budovania európskych datacentier, ktorá by nepatrila americkým firmám, a tak by nepodliehala vývozným obmedzeniam zo strany Trumpovej administratívy. Tá totiž vyhlásila tento segment za oblasť strategického záujmu USA.
Rýchlejší vývoj liekov či lepšie predpovede zmien klímy. Slovenský superčip sľubuje revolúciu
Hoci sa Európa prostredníctvom špeciálneho projektu snažila získať vlastnú technológiu na výrobu čipov, ktorú zabezpečovala pôvodne britská a potom japonská spoločnosť ARM, tú prednedávnom za 40 miliárd dolárov kúpila americká Nvidia.
Slovensko má tiež kvôli jadrovej elektrárni relatívne stabilné energetické zdroje. „Nemá taký problém ako Nemecko alebo americký štát Kalifornia, ktorý sa príliš spoľahol na solárny zdroj energie a niekedy jej nemá počas dňa dostatok,“ vysvetľuje R. Danilák. „Slovensko by mohlo byť určitým testom toho modelu podpory vzniku datacentier. Ak by bol úspešný, môžu ho replikovať v iných štátoch,“ uzatvára.
