Technológia spoločnosti Verdox zatiaľ funguje iba v laboratóriách a Bill Gates zdôraznil, že projekty financované z jeho fondu Breakthrough Energy musia byť určite škálovateľné do masových rozmerov. Šéf startupu Brian Baynes však tvrdí, že materiál, ktorý jeho firma používa, je prelomový a preto doň investori vkladajú bez obáv vysoké sumy už v ranom štádiu vývoja.
Ako to funguje
Záujem o technológie, ktoré dokážu zachytávať CO₂ z ovzdušia a prípadne ho aj ďalej spracúvať na produkty, sa tešia čoraz výraznejšiemu záujmu. Väčšinou ide o zachytávanie oddeľovaním z atmosféry, ale funguje aj prístup, kedy sa oxid uhličitý izoluje priamo v komínoch tovární.
Väčšina technológií využívaných v súčasnosti na tento účel využíva tekutiny, ktoré CO₂ priťahujú podobne, ako magnet priťahuje kovové piliny. Keď je plyn zachytený, tekutina sa zahreje na teplotu, pri ktorej sa z nej opätovne uvoľní, následne sa stlačí a uchováva v podzemných permanentných úložiskách.
Tieto technológie sú však nesmierne energeticky náročné, a tak sú aj veľmi drahé. Napriek tomu, že sa používajú desiatky rokov, nehodia sa na zachytávanie stoviek miliónov ton oxidu uhličitého, ktorý by ľudstvo potrebovalo zachytiť, aby zanechávalo nulovú uhlíkovú stopu.
Riešenie je v špeciálnom plaste
Riešenie spoločnosti Verdox pristupuje k problému inak, a preto je efektívnejšie a lacnejšie. Táto firma vznikla na MIT a vyvinula špeciálny druh plastu, ktorý oddelí CO₂ v kombinácii plynov (či už v ovzduší alebo v komíne), keď je napájaná elektrickou energiou. Po zachytení možno oxid uhličitý vypustiť zmenou elektrického napätia.
Podľa predstaviteľov firmy tento materiál zníži množstvo energie potrebnej na zachytávanie CO₂ o 70 percent či viac. Pochopiteľne, že na to, aby bolo riešenie ekologické, musí byť použitá elektrická energia z obnoviteľných zdrojov.
Technológia však na začiatku v laboratóriách MIT nefungovala celkom spoľahlivo a zachytávala okrem oxidu uhličitého aj kyslík. Napokon však Verdox dokázal po dvoch rokoch zdokonaliť svoj plast na takú úroveň, že priťahuje CO₂ až 5-tisíc krát silnejšie, než kyslík.
Nízke náklady a konkurencia
Ani výrobcovia starších riešení sa však nevzdávajú bez boja. Napríklad kanadská spoločnosť Carbon Engineering či švajčiarska Climeworks AG chcú škálovať svoje existujúce technológie na masovú využiteľnosť. Každá z nich pritom investuje do tohto cieľa 100 miliónov dolárov.
Verdoxu bude určite trvať roky, kým svoj špeciálny materiál dostane z laboratórií do praxe a v masovom meradle. Náklady by však mali byť 50 dolárov (cca 44 eur) či menej za tonu zachyteného oxidu uhličitého, čo znie lákavo. V rámci emisného obchodného systému EÚ sa aktuálne počíta so sumou 90 dolárov (cca 80 eur) za tonu.
Na porovnanie – spomínaná firma Climeworks predáva emisie za 1 200 dolárov za tonu. Verdox však už investoval štyri milióny dolárov do výskumu a vývoja, takže s ďalšími peniazmi z fondu Breakthrough Energy Billa Gatesa by radikálne zníženie nákladov mohlo byť realizovateľné.
Podľa šéfa firmy by financie mali vystačiť na štyri až päť rokov činnosti a tri prototypy, ktoré majú prísť na svet v roku 2022, majú byť schopné zachytávania stovky kilogramov CO₂ denne, čo znamená 35 ton ročne.
Ďalšie dôležité správy
