Zariadenie sa skladá z nositeľnej časti na tvár a z výpočtovej jednotky na báze umelej inteligencie (AI). Nositeľná časť sníma pomocou elektród najspoľahlivejšie svaly tváre pozdĺž čeľusti.
Na začiatku experimentu ich bolo pôvodne šestnásť, neskôr ich zredukovali na sedem, ale zariadenie stále nebolo pohodlné na nosenie. Vo finálnej podobe sú elektródy štyri.
Súčasťou zariadenia sú aj slúchadlá, ktoré prenášajú vibrácie z kosti tváre, a teda interpretované slová do vnútorného ucha bez blokovania ušného kanálu (bone conduction). Nositeľ preto vníma rovnako dobre okolité zvuky ako aj vnútorný hlas.
Pri učení umelej inteligencie musel používateľ štyri krát "vysloviť" slová, ktoré počítač pomocou elektród najprv vyhodnotil a naučil sa ich rozpoznávať. Na začiatku bol slovník obmedzený na 20 slov, neskôr sa k nemu začali postupne pridávať číslice, matematické funkcie sčítavania a násobenia.
V ďalšom experimente sa kombinovali slová a čísla na určenie pozície na šachovnici. Výsledkom bolo pri šachovej partii našepkávanie pozícií figúrok na šachovnici počítaču.
Ten dokázal komunikovať spätne cez AlterEgo a ponúkať ideálne riešenie, keď bol hráč na ťahu. Cieľom experimentu bolo skĺbenie človeka a umelej inteligencie do takej podoby, ako keby bola súčasťou nášho myslenia.
Zdroj: MIT Media Lab
V praktických testoch sa pomocou AlterEga dosiahla až 92-percentná úspešnosť pri interpretácii slov pri desiatich rôznych subjektoch. Pri dlhšom testovaní a rozširovaní slovnej zásoby by mala byť úspešnosť ešte vyššia, tvrdí vedúci výskumného tímu Arnav Kapur.
AlterEgo by sa v budúcnosti mohlo uplatniť ako komunikačné zariadenie v hlučnom prostredí, v leteckej doprave alebo v zdravotníctve. Špeciálnym vojenským jednotkám môže pri zásahu uľahčiť komunikáciu v prostredí, kde sa naopak vyžaduje absolútne ticho.
