Riaditeľ newyorskej pobočky FBI Michael Driscoll v rozhovore pre The Telegraph povedal, že je „veľmi pravdepodobné", že sa nespokojný kremeľský aparátčik rozíde s ruským prezidentom, keďže obete jeho invázie narastajú.
„Vo chvíľach, ako je táto, keď máte do činenia s významným konfliktom a medzi ruskými občanmi zjavne panuje jasný nesúhlas, a môžete to vidieť na protestoch v ruských uliciach, potom možnosť, že niekto bude ochotný sa s nami o tom porozprávať a snažiť sa možno urobiť správnu vec v záujme vyššieho dobra, považujem za veľmi pravdepodobnú," povedal Driscoll.
Rozprával sa s novinárom a filmovým producentom Richardom Kerbajom pre jeho pripravovanú knihu The Secret History of the Five Eyes (Tajná história piatich očí), ktorej úryvok exkluzívne poskytol denníku The Telegraph.
„História nám ukázala, že takéto veci sa dejú stále," povedal. „Zažili sme to my, aj Rusi."
Niekoľko vládnych predstaviteľov už prebehlo, vrátane Anatolija Čubajsa, osobitného vyslanca Kremľa pre vzťahy s medzinárodnými organizáciami pre trvalo udržateľný rozvoj.
Michael Driscoll, ktorého si vybral riaditeľ FBI Christopher Wray, je jedným z najvyššie postavených západných bezpečnostných predstaviteľov, ktorí verejne hovoria o perspektíve premeny vysokopostaveného ruského funkcionára na superboháča.
FBI loví v moskovských diplomatických vodách
FBI sa aktívne snaží získať členov moskovskej diplomatickej služby, ktorí by mohli byť znepokojení inváziou krajiny na Ukrajinu, vrátane cielených reklám na mobilné telefóny v sociálnych médiách pred ruským veľvyslanectvom vo Washingtone.
Ruský text nad reklamou znie: „Informácie, ktoré FBI poskytuje verejnosť, sú najúčinnejším prostriedkom boja proti hrozbám. Ak máte informácie, ktoré by mohli pomôcť FBI, kontaktujte nás, prosím."
Ich cieľom bolo využiť akúkoľvek nespokojnosť alebo hnev v ruských špionážnych službách v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, ktorá by podľa odborníkov na kontrarozviedku bola pre americkú spravodajskú komunitu obrovskou príležitosťou na získanie nových zdrojov.
Kim Darroch, ktorý mal počas svojho pôsobenia vo funkcii poradcu pre národnú bezpečnosť a veľvyslanca Spojeného kráľovstva v Spojených štátoch takmer desať rokov prístup k najvyšším britským tajomstvám, povedal, že pochopenie motívov ruského vodcu je „zlatý prach", ktorý sa Londýn aj Washington zúfalo snažia získať.
„Skutočným zlatým prachom by bol každý, kto by nám mohol poskytnúť informácie o tom, čo si Putin a jeho najbližšie, veľmi malé okolie, navzájom hovoria, vrátane pokynov od Putina pre armádu a tak ďalej," povedal Kerbajovi.
„A to, či sa nám to podarí získať, naozaj závisí od toho, či máme nejaký zdroj priamo v centre - niekoho, kto by bol osobne v mimoriadne nebezpečnom postavení. V minulosti sa takéto osoby vyskytli."
Počas studenej vojny poskytovali významné spravodajské informácie ruskí prebehlíci, napr: Igor Gouzenko v Ottawe, ktorý odhalil ambície Josifa Stalina získať jadrovú nadvládu po druhej svetovej vojne; Oleg Penkovskij, ktorý odhalil zámery Kremľa pred kubánskou krízou na začiatku 60. rokov; a Oleg Ljalin, ktorý v roku 1971 odhalil rozsah sovietskej špionážnej siete v Británii a USA.
Putin pohŕda britskou kontrarozviedkou
V knihe História piatich očí, ktorá skúma desaťročia výmeny spravodajských informácií medzi USA, Spojeným kráľovstvom, Kanadou, Austráliou a Novým Zélandom, sa tiež odhaľuje, ako Putin údajne pohŕda MI5.
Barónka Eliza Manninghamová-Bullerová, bývalá generálna riaditeľka britskej domácej kontrarozviedky a bezpečnostnej agentúry, spomínajúc na brífing, ktorý poskytla ruskému prezidentovi v Londýne po bombových útokoch v londýnskom metre v roku 2005, uviedla, že necitlivo obvinil MI5 z útoku, pri ktorom zahynulo 52 ľudí.
„Povedal: 'Je povinnosťou príslušníka bezpečnostnej služby postaviť sa medzi teroristu a obeť'," spomína na stretnutie barónka Manninghamová-Bullerová. „Vyplývalo z toho, že sme zlyhali vo svojej práci - čo bola do istej miery pravda -, ale bolo to od neho nepriateľské vyhlásenie."
V snahe udržať spravodajské väzby po 11. septembri a teroristických útokoch v hlavnom meste Spojeného kráľovstva však podľa nej britskí predstavitelia ponúkli Rusom opätovnú návštevu.
Pozvanie však bolo zrušené po tom, ako Moskva v Londýne otrávila jedného zo svojich disidentov, Alexandra Litvinenka, a vzťahy sa už nikdy nenapravili.