Znečistenie ovzdušia stojí obyvateľov európskych miest každý rok viac ako 160 miliárd eur v dôsledku jeho dlhodobých a krátkodobých vplyvov na zdravie. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu uverejnila skupina CE Delft, ktorá sleduje životné prostredie a sociálnu oblasť. Z rozsiahlej analýzy údajov o kvalite ovzdušia, zdraví a doprave vo viac ako 400 mestách v Európe vyplýva, že znečistenie fosílnymi palivami v roku 2018 stálo priemerného občana 1 250 eur.
Navyše znečistenie ovzdušia zvyšuje pravdepodobnosť vzniku podmienok, ktoré sú rizikovými faktormi aj v prípade ochorenia Covid-19. „Naše zistenia poskytujú ďalšie dôkazy o tom, že redukcia znečistenia ovzdušia v európskych mestách by mala byť jednou z najvyšších priorít pri každom pokuse o zlepšenie blahobytu obyvateľov v Európe," uvádza sa v analýze. „Súčasná pandémia Covid-19 to iba podčiarkla," dodala.
Slovensko má veľmi znečistené ovzdušie, môžu za to domy vykurujúce vlastnými kotlami
Štúdia sa zamerala na viac ako tucet zdravotných faktorov spojených so znečistením ovzdušia v mestách, aby bolo možné kvantifikovať „sociálne náklady" na výfukové plyny a továrenský smog pre obyvateľov. Autori vyčíslili náklady zhruba 130 miliónov občanov v sledovaných európskych mestách na 166 miliárd eur v roku 2018, čo je posledný rok, za ktorý sú k dispozícii úplné údaje.
Londýn mal najvyššie sociálne náklady spojené so znečistením, v číslach predstavovala jeho strata 11,38 miliardy eur. Na druhom mieste sa umiestnila Bukurešť (strata 6,35 miliardy eur) a na treťom Berlín (strata 5,24 miliardy eur). Väčšina nákladov sa týkala zvýšeného rizika predčasného úmrtia obyvateľov miest. Autori uviedli, že aj keď znečistenie ovzdušia v mestách pochádzalo z mnohých zdrojov vrátane poľnohospodárstva, vykurovania domácností a priemyslu, existuje zjavná súvislosť medzi zvýšeným používaním automobilov a zvýšenými sociálnymi nákladmi.
„To potvrdzuje, že zníženie dochádzania a vlastníctva automobilov má pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, znižujú sa tak sociálne náklady na zlú kvalitu ovzdušia v meste," uviedli. V júli bol zase uverejnený index, ktorý sleduje kvalitu ovzdušia a jeho vplyv na dĺžku života (Air Quality Life Index, AQLI). Odhalil pritom, že znečistenie ovzdušia skracuje priemernú dĺžku života každého muža, ženy a dieťaťa na zemi takmer o dva roky. Ukázal tiež, že v štyroch juhoázijských krajinách, ktoré patria medzi najznečistenejšie - Bangladéš, India, Nepál a Pakistan, žije takmer štvrtina svetovej populácie. AQLI zistil, že týmto obyvateľom hrozí skrátenie života v priemere o päť rokov, ak budú vystavení o 44 % väčšiemu znečisteniu ako pred 20 rokmi.
