Od ruskej anexie Krymu v roku 2016 boli v štyroch východných členských štátoch NATO – v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku a Litve – umiestnené bojové skupiny „posilnenej predsunutej prítomnosti".
Vojna na Ukrajine viedla k tomu, že aliancia posilnila svoju prítomnosť v regióne, pričom do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko vyšle medzinárodné práporové skupiny. Vojenská prítomnosť v Litve sa zvýšila z približne 1 200 na zhruba 1 600 vojakov a bola vybavená novou výzbrojou, akým je ľahký a mobilný protilietadlový systém Ozelot nemeckej armády, ktorý možno použiť na ochranu letísk pred náletmi.
No funkciou týchto vojenských jednotiek je aj naďalej slúžiť ako „nástražné drôty“: pripomienka zástancom tvrdej línie v Kremli, že vtrhnutie do štátov bývalej Ruskej ríše, ktoré považujú za zradcovské odtrhnuté krajiny, by automaticky spustilo vojenský konflikt s ostatnými európskymi západnými štátmi. Vzhľadom na ich súčasný stav však existuje len málo pochybností o tom, že by jednotky posilnenej predsunutej prítomnosti boli skôr či neskôr porazené.
Odstrašenie nestačí
Členovia NATO sa pripravujú na júnové stretnutie v Madride a Litva spolu s Estónskom vyzývajú NATO, aby urýchlene upravila svoj postoj v regióne z odstrašenia na takzvanú „predsunutú obranu“.
„Čo v súčasnosti vidíme v Rusku a Bielorusku je nebezpečná krajina so zámerom napadnúť ostatné suverénne štáty,“ povedal Gabrielius Landsbergis, litovský minister zahraničných vecí, pre The Guardian. „Je to dvojsečný meč: na jednej strane Rusko na Ukrajine dokázalo, že je upadajúcou regionálnou silou. Na strane druhej môže ešte stále na ceste ku dnu narobiť mnoho škody, keďže sa zdá, že neberie žiadny ohľad na svoje vlastné straty. Musíme brániť pobaltské štáty, najmä tie, ktoré sú pre Rusko geograficky zaujímavé,“ dodal.
Zmluvy NATO s Ruskom už neplatia
Podľa „zakladajúcej zmluvy“ – politickej dohody podpísanej alianciou NATO a Ruskom v roku 1997 – existujú obmedzenia, pokiaľ ide o to, koľko západných spojeneckých vojakov môže byť do Pobaltia nasadených a ako blízko ku hranici môžu byť umiestnení.
Posilnená predsunutá prítomnosť v Litve, ktorá sa skladá zo siedmich európskych národov na čele s nemeckým Bundeswehrom, musí každých šesť mesiacov rotovať, čo stojí značné úsilie a peniaze, keďže pred každou zmenou sa musia po ceste, železnici či vzduchom presunúť stovky vozidiel.
Zatiaľ čo Nemecko a Spojené kráľovstvo ostávajú verné zakladajúcej zmluve, Litva a ostatné štáty regiónu tvrdia, že dokument už ako zmluva neplatí. „Po tom, čo spravilo Rusko, ho považujeme za neplatný,“ povedal Landsbergis. „Novou skutočnosťou, ktorú musíme prijať, je to, že zmluvy, ktoré s Ruskom vybudovali staré bezpečnostné prostredie, už nie sú. Musíme sa na to pozrieť z nového uhla. Musí existovať trvalá vojenská prítomnosť so všetkým, čo je potrebné na obranu oblohy, obranu mora a obranu zeme pobaltských štátov,“ dodal.
Podľa Landsbergisa sa musíme sami seba opýtať na to, aká bude nová bezpečnostná architektúra sveta po tejto vojne. „Momentálne iba reagujeme na to, čo sa deje na Ukrajine. No to sa musí zmeniť. Musíme začať premýšľať strategicky,“ uzavrel.
Ďalšie dôležité správy
