Zmluva o energetickej charte, ktorej súčasťou je viac ako 50 krajín, bola zriadená v 90. rokoch, aby sa podporili investície po skončení studenej vojny. V súčasnosti je však mnohými vládami a aktivistami vnímaná ako prekážka k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.
Investori totiž môžu podať žalobu na vlády, ak sa domnievajú, že sú ich aktíva ohrozené legislatívou alebo zmenami politiky. Zmluva má tak za cieľ chrániť medzinárodné energetické investície zahraničných spoločností alebo jednotlivcov, teda aj tie ktoré sa týkajú fosílnych palív – uhlia, ropy a zemného plynu.
Niektoré krajiny od zmluvy odstupujú
Holandská vláda uviedla, že zmluva nie je v súlade s cieľom parížskej klimatickej dohody obmedziť globálne otepľovanie a od zmluvy odstúpila. Pripojila sa tým k Poľsku a Španielsku, ktoré tak urobili už skôr.
Holandsko v tomto rozhodnutí zrejme utvrdil oportunistický prístup niektorých energetických skupín. Príkladom môže byť nemecká spoločnosť RWE, ktorá Holandsko žaluje za nariadenie zatvoriť uhoľné elektrárne a zabránenie rozvoju niektorých typov projektov.
Stalo sa tak po tom, čo Holandsko rozhodlo o postupnom ukončení ťažby uhlia do roku 2030. Spoločnosť RWE pritom sama uviedla, že do roku 2030 ukončí výrobu elektriny z uhlia v domácom Nemecku.
Budúcnosť zmluvy v Európe je nejasná
Od roku 2018 prebieha modernizácia tejto zmluvy a aktivisti tvrdia, že sa musí skoncovať s ochranou investícií do fosílnych palív. Dosiahnutá dohoda, ktorú ešte treba ratifikovať, však aj naďalej ochraňuje investície do uhlia, ropy a plynu ďalších 10 rokov po nadobudnutí platnosti.
Zatiaľ čo niektorí dokument podporili, iní ho považujú za nedostatočne ambiciózny a žiadajú, aby EÚ od zmluvy úplne odstúpila. Viaceré krajiny, vrátane Nemecka, Francúzska a Belgicka zvažujú, že sa hlasovania zdržia. Keďže je potrebné jednomyseľné schválenie, budúcnosť tejto zmluvy je nejasná. Stretnutie je naplánované na 22. novembra.
