Rok 2023 sa niesol v znamení prepúšťania. Stavy znižovali nielen technologické firmy, ale aj banky či médiá. Mnohí generálni riaditelia vtedy tvrdili, že ide vzhľadom na ekonomické tlaky o nevyhnutný krok. Paradoxne sa však korporáciám darí lepšie než kedykoľvek predtým, píše Fortune. Výnosy a zisky spoločností z rebríčka Fortune 500 od roku 2014 do roku 2022 výrazne stúpli. Tento trend pokračoval dokonca aj po pandémii.
Britská nezisková organizácia Oxfam analyzovala finančnú nerovnosť vo vyše 200 amerických korporáciách. Dospela k záveru, že až 90 percent spoločného čistého zisku v hodnote 1,25 bilióna dolárov putovalo do rúk bohatých akcionárov.
Ani generálni riaditelia sa nemali zle. Zatiaľ čo výška platov bežných zamestnancov viac-menej stagnuje a ledva stíha držať krok s infláciou, šéfovia si odklepli štedré navýšenia. Od nástupu pandémie stúpli platy riaditeľov medzi rokmi 2018 až 2022 o 31 percent. Podľa analýzy Oxfamu dostali v roku 2022 šéfovia 186 analyzovaných spoločností celkovo 4,1 miliardy dolárov. Len päť percent týchto firiem podporuje životné minimum. „Vyplácanie akcionárov a platy generálnych riaditeľov dosiahli rekordné úrovne,“ uviedli autori správy od Oxfamu.
Podľa nich sú pravidlá zmanipulované v prospech riaditeľov a akcionárov. Legislatívne zmeny z 80. rokov umožnili korporáciám zvyšovať ceny akcií prostredníctvom spätného odkupu a platiť menšie dane, čím sa bohatstvo začalo ešte viac sústrediť do rúk tých najbohatších.
Keď šéf Mety v roku 2023 v rámci zefektívňovania firmy odsúhlasil prepustenie vyše 10-tisíc pracovníkov, technologický gigant autorizoval spätný odkup akcií v hodnote 40 miliárd dolárov. O necelý rok odklepol ďalší za 50 miliárd dolárov. Kým sa bežní zamestnanci veľkých firiem obávali o budúcnosť, tí na vrchole mali Vianoce. Spätné odkupy akcií totiž podľa Oxfamu v roku 2022 dosiahli rekordnú úroveň 681 miliárd dolárov.
Neziskovka tvrdí, že súčasná nerovnováha by mohla poškodiť ekonomiku. Koncentrácia bohatstva v rukách čoraz menšej hŕstky bohatých nie je dobrá pre biznis, pretože vedie k úpadku spotrebiteľských výdavkov. To sa môže odraziť na ziskoch firiem, ktorých zákaznícku základňu tvoria ľudia s nízkymi a strednými príjmami. „Z dlhodobého hľadiska to poškodí aj boháčov,“ dodáva Irit Tamirová z Oxfamu.
Ďalšie dôležité správy
